Rodová analýza volieb za obdobie 2008-2010

Od júla 2008 sa v SR uskutočnili nasledujúce voľby:

- voľby na funkciu prezidenta/ky (marec – apríl 2009);
- voľby do Európskeho parlamentu (jún 2009);
- voľby  do orgánov samosprávnych krajov (november 2009);
- voľby do Národnej rady SR (jún 2010).

Všeobecne sa dá konštatovať, že napriek niektorým pozitívnym trendom výsledky týchto volieb potvrdili doterajší stav nízkeho zastúpenia žien na kandidátnych listinách a tým aj v zvolených orgánoch a funkciách.

Prezidentské voľby 2009

Slovensko patrí ku krajinám, ktoré ešte nemali v prezidentskej funkcii ženu. V prezidentských voľbách, ktoré sa konali v roku 2009, prvý raz v histórii Slovenska postúpila do druhého hlasovacieho kola ženská kandidátka. Hoci v druhom kole vyhral mužský kandidát (kandidujúci z pozície úradujúceho prezidenta), znamenali tieto voľby určitý prelom v politickom uvedomení žien. Kladne možno hodnotiť aj fakt, že z celkového počtu siedmych kandidujúcich boli tri ženy. V porovnaní s predchádzajúcimi priamymi prezidentskými voľbami, kedy v roku 2004 nekandidovala ani jediná žena a v roku 1999 jedna, sa jedná o pozitívny vývoj.

Účasť troch kandidátok spomedzi celkovo siedmich kandidujúcich by podľa teórií mala znamenať prekročenie kritických 30 percent, „ktoré umožňuje, aby boli osoby ženského pohlavia vystupujúce vo verejnom priestore vnímané ako jedinečné osobnosti a nezlievali sa do hromadného rodovo stereotypného obrazu „ženy““.[1]

Iveta Radičová vo svojej kampani, inšpirovanej úspešnou kampaňou prezidenta USA, cielenou na zmenu, zdôrazňovala svoje postavenie ženy a matky[2]. Občianska kampaň „Moja prezidentka“[3], v rámci ktorej vyjadrilo čelnej kandidátke podporu o.i. aj množstvo mimovládnych ženských organizácií, prispela tiež k zviditeľneniu rodového rozmeru prezidentských volieb.

V prezidentskej kampani sa objavili určité prvky rodového diskurzu, hlavne otázka umelého prerušenia tehotenstva a partnerstiev neheterosexuálnych dvojíc. Úroveň verejnej diskusie o nich však sotva možno hodnotiť kladne, pretože namiesto ľudsko-právnych východísk prevažovali najmä východiská a hodnoty definované nábožensky a metafyzicky, a to aj u najsilnejšej ženskej kandidátky. Mediálna diskusia sa nevyhla ani typickým rodovo-stereotypným hodnoteniam kandidujúcich žien, ich vzhľadu a súkromného života. Je zrejmé, že rodová citlivosť v slovenských médiách je doteraz neznámy pojem a v príprave na žurnalistické povolanie chýbajú základné východiská rodovej rovnosti a porozumenie pre rodovú stereotypizáciu.

Pozitívom je, že podľa sociologických prieskumov sa v prezidentských voľbách prejavil  na Slovensku nový  fenomén, keď ženy cielene volili ženskú kandidátku.

Voľby do Európskeho parlamentu (2009)

V druhých voľbách do Európskeho parlamentu (2009) sa opätovne potvrdil pozitívny výsledok z prvých eurovolieb (2004), keď v oboch prípadoch bolo zvolených päť žien. Nakoľko v roku 2009 sa celkový počet mandátov pripadajúcich SR znížil zo 14 na 13, úmerne narástlo aj zastúpenie ženských poslankýň z 35,7% v roku 2004 na 38,5% v súčasnosti[4].

Doteraz nebola urobená analýza, prečo sú práve voľby do Európskeho parlamentu pre ženské kandidátky najúspešnejšie. Z poznania slovenského politického a verejného života môžeme usudzovať na nasledujúce dôvody:

-        neznalosť slovenskej verejnosti o európskej politike;

-         nízky záujem voličov a voličiek o voľby do Európskeho parlamentu;

-        nezáujem politických strán, médií a verejnosti o európsku politiku;

-        mocenské a ekonomické záujmy jednotlivých politických strán sa dajú ovplyvňovať na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni, nie v EÚ;

-        nezáujem vrcholných predstaviteľov politických strán o európsku politiku skôr umožňuje kandidovať ženám;

-        kultúra a tlak EÚ na uplatňovanie princípov rodovej rovnosti vplýva na politické strany, ktoré skôr umožnia kandidovať ženám.

Potvrdzujú to aj slová politológa Grigorija Mesežnikova, podľa ktorého voľby do EP „nie sú natoľko mocensky významné ako voľby do Národnej rady SR“.[5] Je zrejmé, že ženy dostávajú šancu umiestniť sa na vrcholových pozíciách na Slovensku najmä vtedy, keď je to pre mužov z mocenského hľadiska menej zaujímavé.

Voľby do orgánov samosprávnych krajov (2009)

Na riadení samosprávneho kraja v pozícii predsedu vyššieho územného celku (VÚC) sa zatiaľ nepodieľala ani jedna žena. Tento stav sa nezmenil ani vo voľbách v roku 2009. Vo ôsmych samosprávnych krajoch kandidovalo na pozíciu predsedu celkom 54 kandidátov, z čoho bolo iba päť žien. Dve z nich kandidovali ako nezávislé kandidátky (Prešovský VÚC) a ostatné za marginálne politické strany bez akejkoľvek šance na úspech. Do druhého kola sa ani v jednom kraji neprebojovala žena.

Podiel žien medzi zvolenými poslancami samospráv na úrovni VÚC sa dlhodobo pohybuje na veľmi nízkej úrovni a narastá len veľmi pomaly. V roku 2001 bolo zvolených 51 žien (12,7 % poslaneckých zborov regionálnych samospráv), v roku 2005 bolo zvolených 59 žien (zastúpenie 14,3 %) a v roku 2009 63 žien (zastúpenie 15,4%). Vo všetkých voľbách bol podiel zvolených žien o 4 až 5% nižší ako ich zastúpenie na kandidátnych listinách, čo odráža jednak slabšiu ekonomickú pozíciu žien, ktoré si nemôžu dovoliť investovať do kampane toľko ako muži, a jednak spomínaný fakt, že ženy skôr kandidujú za marginalizované strany alebo ako nezávislé. Väčšinový volebný systém pri voľbách do regionálnych samospráv je v takomto prípade pre ženy najnevýhodnejší.

Tabuľka 1 Podiel žien na kandidátnych listinách a zvolených postoch vo voľbách do VÚC

Pozície	Voľby do VÚC	2001	2005	2009
Kandidáti/ky na predsedov VÚC	Celkový počet/ z toho ženy	133 / 13	64 / 7	57 / 5
	Podiel žien v %	9,8 %	10,9 %	8,8 %
Zvolení za predsedov VÚC	Celkový počet/ z toho ženy	8 / 0	8 / 0	8 / 0
	Podiel žien v %	0 %	0 %	0 %
Kandidáti/ky na poslancov VÚC	Celkový počet/ z toho ženy	3 976 / 690	2 833 / 526	3 473 / 708
	Podiel žien v %	17,3 %	18,6 %	20,4 %
Zvolení/é  za poslancov VÚC	Celkový počet/ z toho ženy	401 / 51	412 / 59	408 / 63
	Podiel žien v %	12,7 %	14,3 %	15,4 %

Zdroj: MV SR, 2001 (www.civil.gov.sk);

Ženy a muži na Slovensku II. Koordinacný výbor pre problematikužien, Bratislava 2002;
ŠÚ SR 2008 (http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=69).

ŠÚ SR, Infostat: http://www.volbysr.sk/vuc2009/menu/indexV_sk.html

Zastúpenie žien v lokálnej politike pomaly narastá a v posledných voľbách do samospráv miest a obcí (2006) dosiahlo hranicu 20,6 %. Vyššie zastúpenie medzi starostkami je badať iba u menších obcí, kým krajské a väčšie mestá sú spravidla riadené mužmi. To odráža aj rodové pomery v Združení miest a obcí Slovenska (ZMOS), kde vo vrcholovom vedení je zo 6 členov len jedna žena na pozícii podpredsedníčky. V predsedníctve ZMOS je z 34 členov iba 5 žien (14,7%).

Voľby do národnej rady SR (2010)

Vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2010 kandidovalo celkom 18 politických strán a hnutí, z toho zhruba tretina s reálnou šancou na prelomenie hranice 5%, potrebnej pre vstup do parlamentu. Z celkového počtu 2 397 registrovaných kandidátov/iek bolo 545 žien, čo predstavuje 22,8%[6]. Tento počet vypovedá len málo o reálnych možnostiach zvolenia žien a ich výslednom pomernom zastúpení, nakoľko ženy sa častejšie nachádzajú na vyšších, nezvoliteľných miestach kandidátnych listín a sú výraznejšie zastúpené u politických strán bez reálnej šance na zvolenie. Ak vezmeme do úvahy len politické strany pohybujúce sa v preferenciách nad hranicou 5%, podiel žien na ich kandidátnych listinách bol 18,3%[7].

Na čele kandidátnej listiny politických strán stála iba jedna žena, a to u SDKÚ-DS. Celkove mala táto politická strana na popredných miestach rodovo najvyváženejšiu kandidátku a jej kampaň bola cielene vedená na 4 čelné osobnosti, z ktorých boli dve ženy. V médiách boli prezentované aj názory, že spomínaná líderka sa dostala na čelo kandidátnej listiny len vďaka tomu, že pôvodný líder odstúpil kvôli podozreniu z nekalého financovania politickej strany[8].

Na základe priameho výsledku volieb získali ženy v parlamente spolu 23 mandátov, čo z celkového počtu 150 predstavuje 15,3 %. V porovnaní s predchádzajúcimi parlamentnými voľbami v roku 2006, kedy zastúpenie žien bolo 16 % to neznamená pozitívnu zmenu, ale stagnáciu. Na tretinové zastúpenie, ktoré sa považuje za kritickú minimálnu hranicu pre reálnu schopnosť ovplyvňovať rozhodovanie, je potrebný dvojnásobok tohto počtu ženských poslankýň.

Tabuľka 2 Podiel žien na kandidátkych listinách a podiel zvolených žien vo voľbách do NR SR

Voľby do NR SR	Počet politických strán	Počet kandidujúcich			Zvolených žien	Počet žien v NR SR	Podiel žien v NR SR*
		Spolu	Ženy	Ženy  %
1994	18	1 929	N	N	N	22	14,7
1998	17	1 618	274	16,9	11,3	19	12,7
2002	25	2 618	604	23,1	14,7	29	19,3
2006	21	2 340	532	22,7	16	30	20
2010	18	2 397	545	22,8	23	24	16

N = údaj nedostupný.

Zdroj: Zoznamy zaregistrovaných kandidátov MV SR pred volbami (www.civil.gov.sk);
Volby a referendá v Slovenskej republike (http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4490);
Zoznam poslancov NR SR (http://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=poslanci/kluby/zoznam).
ŠÚ SR, Infostat: www.volbysr.sk

Po odchode niektorých poslancov/kýň do vedúcich pozícií výkonnej moci a nastúpením náhradníkov/čiek ženám napokon pripadlo v NR SR celkom  24 poslaneckých kresiel, čo znamená 16 % zastúpenie. Oproti minulému volebnému obdobiu teda kleslo zastúpenie žien v NR SR o 4%.

 

Zastúpenie žien vo vláde a exekutíve

Zastúpenie žien vo vláde SR odráža ich dlhodobo nízke zastúpenie vo volených orgánoch a spravidla nedosahuje ani ich percentuálne zastúpenie v NR SR; počas uplynulých 20 rokov sa pohybovalo v rozmedzí do 0 do 15 %  a len krátkodobo (na 16 mesiacov v roku 1997-98) dosiahlo 21%. Takéto nízke zastúpenie sa udržuje bez ohľadu na to, či vládu zostavuje pravica alebo ľavica. Z dlhodobého hľadiska nemožno hovoriť ani o pomalom náraste a teda pozitívnom vývoji; cielené obsadenie niekoľkých miest vo vláde ženami nebolo a nie je strategickým rozhodnutím žiadnej vlády. Paradoxne to platilo aj u predchádzajúcej vlády, ktorá sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala presadzovať rodovú rovnosť a uplatňovať rodové hľadisko (gender mainstreaming) vo verejných politikách.

Jedinou pozitívnou výnimkou je skutočnosť, že v súčasnom volebnom období stojí na čele vlády SR prvý raz v histórii žena, premiérka Iveta Radičová, čo zohráva pri narúšaní rodových stereotypov nesporne pozitívnu úlohu. Okrem nej je vo vláde iba jedna ďalšia žena na poste ministerky spravodlivosti

Tabuľka 3 Zastúpenie žien vo vládach SR od roku 1989

Obdobie	89-90	90-91	91-92	92-94	94-94	94-98	98-02	02-06	06-10	10-
Počet členov	19	23	23	21	18	19	22	16	16	14
Počet žien	1	0	2	3	1	3/4	3/2	0/2	1/2	2
Podiel v %	5,2	0	8,7	14,3	5,5	15,8 /21	13,6 /9	0/ 12,5	6,3/ 12,5	14,3

Zdroj: História vlád SR, http://www-8.vlada.gov.sk/index.php?ID=1073
Vláda SR 9.7.2010. od http://www.vlada.gov.sk//21939/vlada-sr-od-9-7-2010.php

Analýza politického prostredia

Volebný systém

Voľby do NR SR sa na Slovensku platí pomerný volebný systém, ktorý sa všeobecne považuje za priaznivejší pre zastúpenie žien ako systém väčšinový. To platí za predpokladu, že v politických stranách existuje vôľa cielene presadzovať ženy na kandidátnych listinách a tým uplatnenie rodovej rovnosti vo verejnom živote. Tento princíp na Slovensku dodržujú výnimočne iba niektoré politické strany, ktoré sa navyše dlhodobo pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti. Pri stranách s reálnou šancou získať podiel na moci je skôr typické umiestnenie jednej ženskej kandidátky „na ukážku“ (token woman).

Pri voľbách do samosprávy miest a obcí a vyšších územných celkov sa uplatňujú väčšinové volebné systémy, ktoré sú pre ženy všeobecne menej výhodné.

Prednostné hlasovanie

Všetky zákony o voľbách na Slovensku poskytujú možnosť uplatniť tzv. prednostné hlasovanie pre určitý stanovený počet kandidujúcich. Prednostné hlasovanie v posledných rokoch skutočne dokázalo zmeniť výsledné poradie rozhodujúce o postupe do parlamentu, a to aj z vyššieho miesta na kandidátnej listine.

Pri parlamentných voľbách v roku 2006 preferenčné hlasy posunuli celkovo tri ženy na vyššie miesto, ktoré znamenalo poslanecký mandát. V parlamentných voľbách 2010 sa podarilo „prekrúžkovať“ dvom ženám a vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 sa získala vďaka prednostným hlasom mandát jedna žena.

Pri neochote politických strán zaviesť podporné opatrenia úpravou existujúcich volebných zákonov (napríklad zavedením dočasných podporných opatrení formou pomerného zastúpenia pohlaví na kandidačných listinách) zostáva práve možnosť prednostného hlasovania ako jediný nástroj, ktorý môže ovplyvniť výsledné umiestnenie žien vo voľbách.

V parlamentných voľbách 2010 získali ženy iba 19 % preferenčných hlasov. Až 57 % krúžkujúcich voličov nedalo žiadnej ženskej kandidátke prednostný hlas. Jednej kandidátke dalo hlas 34 % voličov; dvom až štyrom kandidátkam 9 % voličov. Vo všeobecnosti sa teda zdá, že voliči prejavili iba slabú vôľu posilniť pozíciu žien oproti ich pôvodnému umiestneniu na kandidačnej listine. Najpozitívnejší prípad predstavovala SDKÚ, kde ženské kandidátky získali až 46 % podiel preferenčných hlasov.[9]

Parlamentné voľby ukázali, že rozhodujúca je kvalita kandidátok, známosť a ich pozícia na kandidátke, čo platí nakoniec u oboch pohlaví.  Pri prednostných hlasoch pre kandidujúce ženy a mužov sa neprejavili významné rodové rozdiely ani solidarita žien so ženskými kandidátkami. Pohlavie bolo pri rozhodovaní o prednostných hlasoch považované voličmi a voličkami za najmenej dôležitý dôvod.[10]

Prístup politických strán

Voči dočasným opatreniam na zvýšenie zastúpenia žien vo volených funkciách (napr. zavedením pomerného zastúpenia oboch pohlaví na kandidátnych listinách) existuje na Slovensku dlhodobý odpor, a to v stranách naprieč politického spektra. Práve neochota politických strán, v ktorých dominujú muži,  je hlavnou prekážkou v prijatí účinných opatrení na zvýšenie zastúpenia žien v rozhodovacích funkciách. Odpor sa prejavuje voči povinným i dobrovoľným opatreniam na straníckej alebo legislatívnej úrovni. Iba marginalizované politické strany (napr. Slobodné fórum a Strana zelených) prijali dobrovoľný záväzok na paritné zastúpenie žien na kandidátnych listinách vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Príkladom hostilnej atmosféry voči ženám v politických stranách je príbeh prvej slovenskej premiérky. Iveta Radičová dokázala svoj politický potenciál, získaný v prezidentských voľbách, využiť v prospech svojej presadenia vlastnej politickej strany v parlamentných voľbách. Napriek tomu, že je dlhodobo najpopulárnejšou političkou svojej strany, nebola zvolená v straníckych primárnych voľbách  za líderku a do čela kandidátky sa dostala len vďaka rezignácii predsedu strany kvôli podozreniu z nejasného financovania. Jej príbeh len potvrdzuje dlhodobo pozorovaný jav, že slovenské politické strany sú prevažne „pánske kluby“ tvorené s udržované tzv. „mužskými sieťami“[11].

Verejná mienka a občianske aktivity

Výskumy dlhodobo potvrdzujú, že väčšina žien a mužov SR podporuje účasť žien na politickom rozhodovaní[12].  Názor, že „ženy by mali mat v politike rovnaké slovo ako muži“ zastávali v roku 2006 tri štvrtiny populácie (73 %: z mužov 65 % a zo žien 81 %); k presvedčeniu, že „ženy by sa nemali starať do politiky“, sa prikláňa iba pätina populácie (22 %, zo žien 16 % a z mužov 29 %). Rozdiely v názoroch žien a mužov boli v prieskume pomerne výrazné.^[13]

Podľa výskumu Inštitútu pre verejné otázky z augusta 2006 zastúpenie žien vo vláde pokladalo za nedostatočné 73 % žien a 59 % mužov; v parlamente 67 % žien a 53 % mužov. Vo všetkých hodnoteniach je názor žien výrazne kritickejší. Potrebu vyššej účasti žien na politickom rozhodovaní si väčšmi uvedomujú ženy a muži s vyšším vzdelaním[14].

V porovnaní rokov sa vedomie nedostatočného zastúpenia žien na politickom rozhodovaní v slovenskej verejnosti prehĺbilo – u žien i u mužov (muži sa v názoroch posunuli výraznejšie, stále však zaostávajú za názorom žien)[15].

Agende zvyšovanie participácie žien na politickom rozhodovaní sa dlhodobo venovali ženské MVO, predovšetkým členky Fóra žien 2000. Ich tlak na zavedenie dočasných podporných opatrení (kvót), ktorý bol najintenzívnejší pred voľbami 2002 a zopakoval sa ešte v roku 2004, však nepriniesol ovocie v podobe legislatívnych zmien ani v podobe zvýšeného úsilia politických strán o zaradenie žien na zvoliteľné miesta kandidátnych listín[16]. V ostatných voľbách sa neprejavili výraznejšie kampane na zvýšenie zastúpenia žien. Príčinou toho nie je nezáujem ženských MVO, ale skôr nedostatok finančnej podpory a grantových schém pre takého advokačné aktivity.

Pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2008 sa SR zapojila do celoeurópskej kampane Európskej ženskej loby (EWL) 50/50 – No Democracy Without Gender Equality[17]. Skúsenosti predstaviteliek Ženskej loby Slovenska, ktoré sa snažili získať podporu po celoeurópsku petíciu EWL ukázali veľmi nízku podporu medzi poslancami NR SR. Petíciu podporilo len … ženských poslankýň, pričom niektoré vyslovili ústne podporu, ale obávali sa petíciu podpísať kvôli očakávanej kritike mužských kolegov[18].

Závery

Všetky uvedené údaje dokumentujú dlhodobo pretrvávajúcu nízku účasť žien na zákonodarnej i výkonnej moci svedčiacu o faktickej politickej marginalizácii žien[30]. Rovnako nepriaznivá je aj okolnosť, že v uplynulých rokoch neboli prijaté nijaké zákony, ktoré by posilnili politické práva žien.

Vstupu žien do rozhodovacích pozícií bránia viaceré prekážky ako sú:

• prežívajúce predsudky a stereotypy týkajúce sa roly muža a ženy v rodine a verejnom živote;
• konflikt rodinných povinností a politickej kariéry žien a z toho plynúci nedostatok času venovať sa politickým aktivitám;
• nedostatok dôvery v politiku ako takú, negatívny obraz politikov v krajine a prepolitizovanie spoločenského života;
• prekážky v rámci politických strán – ako napr. nejednotné a netransparentné výberové mechanizmy, mužské siete a pod.;
• nízka miera solidarity medzi ženami a ich nedostatočná vzájomná podpora[31].

---

[a] namiesto slova „odporúčal“ resp. „nabádal“ používa materiál nezáväzné slovo „navrhol“

---

[1] Cviková, Jana: Konečne prezidentka! http://www.ivo.sk/buxus/docs//Prezident_volby_2009/Cvikova_Konecne_prezidentka.pdf (prístup 14.10.2010)

[2] Marušiak, Juraj: Analýza: Iveta Radičová (Pre Memo 98). http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/prez/2009/analyzy/1237356946.txt (prístup 14.10.2010)

[3] www.mojaprezidentka.sk

[4] Štatistický úrad SR – Infostat: http://www.volbysr.sk/volbyep2009/sr/tab6_sk.html (prístup 14.10.2010)

[5] VOĽBY: Eurovoľby boli okrem prekrúžkovaní bez prekvapení, tvrdí Kusý. Pod rozloženie mandátov sapodpísala nízka účasť aj zle nastavené kvórum, myslí si Mesežnikov. Zdroj: SITA, 7.6.200. http://www.ivo.sk/buxus/docs//rozne/Mesez_SITA_7_6_09.pdf (prístup 14.10.2010)

[6] Štatistický úrad SR – Infostat: http://www.volbysr.sk/nrsr2010/info/vekkand_sk.html (prístup 14.10.2010)

[7] Zoznam zaregistrovaných kandidátov. Voľby do NR SR, 12. júna 2010

^[8]Politika je naďalej vecou mužov. Pravda, 13.4.2010. http://spravy.pravda.sk/politika-je-nadalej-vecou-muzov-dnf-/sk-volby.asp?c=A100410_091213_sk-volby_p12 (prístup 14.10.2010)

[9] Bútorová, Zora: Rodový aspekt prednostného hlasovania. Pravda, 15.10.2010. http://nazory.pravda.sk/rodovy-aspekt-prednostneho-hlasovania-d94-/sk-nana.asp?c=A101014_101026_sk-nana_p09

[10] Bútorová, Zora at al: Výskum voličského správania na Slovensku. Inštitút pre verejné otázky a Sociologický ústav SAV. Bratislava, 2010. http://www.ivo.sk/buxus/docs//Parlamentne_volby_2010/Prezentacia_vyskum_volicskeho_spravania.pdf

^[11] Debrecéniová, Janka: Politika funguje cez mužské siete. Pravda, 8.8.2010. http://spravy.pravda.sk/politika-funguje-cez-muzske-siete-dr6-/sk_domace.asp?c=A100808_162642_sk_domace_p29 (prístup 14.10.2010)

[12] Národná stratégia rodovej rovnosti na roky 2009 – 2013, príloha 2f. http://www.gender.gov.sk/index.php?id=571 (prístup 14.10.2010)

[13] Bútorová, Zora at al.: Ona a on na Slovensku. Zaostrené na rod a vek.  Inštitút pre verejné otázky, Bratislava, 2006. Str. 287.
http://www.ivo.sk/buxus/docs//Plus_pre_zeny_45/Ona_a_on.pdf (prístup 14.10.2010)

[14] para ¹³. Str. 286. ivo

[15] para ¹³ . Str. 286.

[16] Národná stratégia rodovej rovnosti na roky 2009 – 2013, príloha 2f. http://www.gender.gov.sk/index.php?id=571 (prístup 14.10.2010)

[17] European Women´s Lobby: 50/50 – No Modern European Democracy without Gender Equality. http://5050campaign.wordpress.com/ (prístup 14.10.2010)
V slovenčine: http://zenskaloby.wordpress.com/2009/01/31/european-women%E2%80%99s-lobby-kampan-5050/ (prístup 14.10.2010)

[18] Rozhovor s predsedníčkou Ženskej loby Slovenska, 2008.

[19] Programové vyhlásenie vlády (2006-2010), Kap. 3. 5 Podpora rodovej rovnosti

[20] Národná stratégia rodovej rovnosti na roky 2009-2013, prijatá  8. apríla 2009 uznesením č. 272/2009 http://www.gender.gov.sk/index.php?id=729&sID=f4d1f7e3a07d71c3a01f31f20766d1ed (prístup 14.10.2010)

[21] Národný akčný plán rodovej rovnosti na roky 2010-2013,  schválený vládou Slovenskej republiky dňa 12. 5. 2010 uznesením č. 316/2010. http://www.gender.gov.sk/index.php?id=731 (prístup 14.10.2010)

[22] CEDAW/C/SVK/CO/4 Výbor pre odstránenie diskriminácie žien. Štyridsiate prvé zasadnutie. 30. jún – 18. júl 2008. Odsek 12,13

^[23]para ²². Odsek 25.

[24] para ^{21 nap}

^[25] Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2010-2014. http://www.vlada.gov.sk//22241/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-obdobie-rokov-2010-2014.php (prístup 14.10.2010)

[26] para ^{25 pvv}

^[27] Ženská MVO: V programovom vyhlásení chýba zmienka o rodovej rovnosti. 11.8.2010. http://www.aspekt.sk/news_det.php?IDnews=515

^[28] Pietruchová, Oľga: Iba žena ako premiérka nestačí. Sme, 9.8.2010. http://komentare.sme.sk/c/5499898/iba-zena-ako-premierka-nestaci.html

[29] para ²⁵

[30] para ²⁵

[31] para ²⁵