Urobme čo?

Chudák Taraba! Musím ho zarmútiť, ešte hodnú chvíľu si bude musieť variť sám. Jeho výzva, aby sa všetky ženy zapojili do ženského hnutia Urobme to, aby sa tá jeho k nemu rýchlo vrátila, ostane nevypočutá. Ja a ani moje kolegyne sa totiž určite nezapojíme.

Bezobsahovosť a povrchnosť tohto virtuálneho hnutia pokračuje v trende, ktorý sa na Slovensku veľmi rýchlo ujal. Pragmatická politika bez ideí a ideológie prezentovaná virtuálnymi stranami slávi v dobe mediálnej demokracie úspech na celej čiare. V predvolebnej kampani MVO v mnohých prípadoch tiež forma prekračuje obsah, kreativita nahradzuje posolstvo a kvantita kvalitu. Niektorí/é možno zo záplavy spotov nakoniec pochopia, že voliť ísť treba. Dôvod však všetky spoty akoby naschvál zamlčujú.

Neformálne ženské hnutie Urobme to sa nás, ženy, vraj snaží osloviť. A to ústami chudáka muža a smutnými očami dcérky, ktorých žena a (krkavčia) matka si len tak odskočila od sporáka robiť hnutie. Historický to okamžik. Nikdy v histórii ženského hnutia totiž nevznikali iniciatívy len preto, že niekto dokázal zohnať peniaze a nejaká agentúry potrebovala zákazku.

Hnutie vždy predchádzala téma, skutočnosť, ktorú ženy chceli zmeniť. Či to už boli snahy žien v polovici 19. storočia o možnosť vzdelávať sa a nakladať so svojim majetkom, alebo na prelome storočí snaha žien získať volebné právo. Táto „najdlhšia revolúcia v ľudskej histórii“ – snaha o zrovnoprávnenie žien, vyvrcholila v sedemdesiatych rokoch tzv. druhou vlnou feminizmu. Prijatie dodatku k ústave USA, zakazujúceho diskrimináciu žien (1972) a CEDAWu – Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám (OSN, 1979) znamenali prelom v ženskom hnutí a otvorili možnosť „žiadať to, na čo máme nárok“. Jedno mali všetky autentické ženské hnutia spoločné – ideológiu feminizmu, založenú na ústrednej myšlienke, že žena je rovnoprávna ľudská bytosť.

Predstaviteľky Urobme to naopak nezabudnú pri každej príležitosti zdôrazniť, že „nie sú feministky“. Nuž, ak niekto hovorí o potrebe rovnoprávnosti a odstránenia diskriminácie žien a dištancuje sa od feminizmu, buď nevie, čo feminizmus je, alebo to s tou rovnoprávnosťou nemyslí až tak vážne.

Zrejme ostane na nás, nepopulárnych (aby som v duchu doby uviedla ten najjemnejší prívlastok z tých, ktoré denne počúvame) feministkách, aby sme otvorene hovorili o konkrétnych problémoch. Tieto sa ani kvetinami prekryť nedajú, hoci – ako hovorí Remarque – „Kvetiny zakryjú všetko. Aj hroby.“ Taký Taraba by sa určite zajakal podstatne viac, ak by mal hovoriť o ženách týraných manželom, o ohrozenom práve žien rozhodovať o svojom tele či o sexistických rečiach mnohých politikov a patriarchálnom systéme našej spoločnosti.

Je pravda, že v našich organizáciách nemôžeme ponúknuť výhodnejšie nákupy pre držiteľky klubovej karty, a ani nás to nikdy nenapadlo. Ani sa z našich stránok neusmievajú populárne moderátorky či speváčky, ktoré si pod vplyvom honoráru zrazu uvedomili, že sú ženy a konečne to môžu speňažiť.

Hnutie Urobme to minie za pár mesiacov určite vyšší rozpočet, ako bol doteraz poskytnutý ženským MVO na ich činnosť. Kampaň Piata žena, ktorá podľa môjho odhadu nestála ani desatinu tarabovsko-kvetinkovej demagógie, pomenovala verejne problematiku domáceho násilia a pripravila pôdu pre prijatie dôležitých legislatívnych zmien na pomoc obetiam. Namiesto peňazí vyhodených na toto „hovorenie o hovorení“ sa mohlo pre ženy reálne niečo urobiť – napr. odhadovaný rozpočet Urobme to by sa dali zariadiť krízové centrá pre obete domáceho násilia vo všetkých krajských mestách. Dalo by sa za ne vytvoriť celoslovenský právny informačný systém pre ženy, ktoré – ako samy hovoria – nemajú dostatok informácií o svojich právach a ani prostriedkov na právne poradenstvo. Peniaze by stačili na dlhoročnú prevádzku ženských MVO, ktoré svojou každodennou prácou monitorujú situáciu žien, motivujú ich k zapájaniu sa do verejného života a snažia sa im reálne pomôcť. Minimálne sa však za tie peniaze dalo povedať, prečo ženy – a nielen ony – majú ísť voliť.

Záplava predvolebných peňazí prinesie pre slovenský tretí sektor zrejme nemalé škody. Až potom, keď opadne voda, keď sa po voľbách peniaze minú, začne upratovanie. V niektorých oblastiach budú nánosy bahna mimoriadne ťažko odstániteľné. Draho vytvorená imidž „bohatých mimovládok“ môže znamenať do budúcnosti hotovú katastrofu pre charitatívne a ľudsko-právne kampane. Ak bol doteraz tretí sektor na rozdiel od politiky schopný pomenovať aj nepopulárne problémy a snažil sa ich riešiť, ak bola doteraz bezobsahovosť premisou politikov a nie občianskych aktivistov/aktivistiek, dnes sa tieto rozdiely vyrovnali.

,

  1. Pridaj komentár

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: