Ad Murín

Každá piata žena je týraná…výpoveď tak neuveriteľná a šokujúca, že pre mnohých je ľahšie ju spochybňovať, bagatelizovať či zosmiešňovať (G.Murína, Formát 4/2003) ako sa problémom seriózne zaoberať. Vraj si feministky údaje vycucali z palca…

„Štatistiky ukazujú, že v Európe je každý deň jedna z piatich žien obeťou násilia,“  uvádza Rada Európy, Výbor pre rovnosť príležitostí žien a mužov (marec 2000). „40 štúdií v 24 rôznych krajinách 4 kontinentov ukázalo, že 20 až 50% dotazovaných žien trpelo fyzickým násilím od mužských partnerov. Navyše prieskumy indikovali, že aspoň jedna z piatich žien bola znásilnená alebo zažila pokus o znásilnenie.“ (WHO/FIGO 1997) OSN uvádza na základe štúdií v 10 krajinách údaj medzi 17 až 38% fyzicky týraných žien (UNDP, február 1996), dokonca „25 až 75 % žien, v závislosti od krajiny, je doma pravidelne týraných“, tvrdí prezident Valného zhromaždenia OSN Han Seung-soo (2001). 70% násilných trestných činov bolo u nás spáchaných na ženách v domácnosti, pričom len zlomok žien týraných manželmi sa rozhodne podať trestné oznámenie. Skutočnosť, že doteraz neexistoval reprezentatívny výskum o domácom násilí na Slovensku neznamená, že problém neexistuje. Odráža iba ignoranciu a podceňovanie problematiky zo strany zodpovedných štátnych orgánov.

V prvom prieskume verejnej mienky na tému násilia páchaného na ženách (Markant, 2001, www.piatazena.sk) uviedlo na otázku Poznáte vo svojom okolí ženu, ktorú jej súčasný alebo bývalý partner bije alebo iným spôsobom (aj psychicky) týra? 35% kladnú odpoveď a takmer 82% považuje to považuje za závažný problém. V súčasnosti sa vyhodnocujú výsledky reprezentatívneho sociologického prieskumu, ktorý potvrdzuje údaj „každá piata…“ Prečo teda násilie takého veľkého rozsahu uniká našej pozornosti, ako to správne podotkol autor? A uniká skutočne? Alebo je to tak, že ho jednoducho nechceme vidieť? Že si radšej zavreme dvere a pustíme hlasnejšie televíziu, keď sa od susedov ozýva krik muža a nárek ženy a detí, že sa radšej pozeráme na gombík na susedkinej blúzke len aby sme nemuseli vidieť modriny na jej tvári?

Pán Murín spomína vo svojom článku príbeh „horiacej postele“. Je to rovnomerný americký film, natočený podľa skutočnej udalosti. Myslím, že diváci si vytvoria vlastný úsudok o čine zúfalej ženy, o akte sebaobrany, ktorú z tohoto dôvodu americký súd oslobodil. Keď muž typu James Bond uteká zo zajatia krvilačného nepriateľa a postrieľa pritom zopár protivníkov, je to hrdina hodný obdivu a fotografie na prvých stránkach, že pán Murín? Žena trpiaca roky traumou z násilného vzťahu, ktorá v afekte zraní či zabije tyrana už takouto hrdinkou nie je?

„Každá dominantná skupina ľudí má tendenciu glorifikovať svoje vlastné utrpenie a svoje traumy a odmietať alebo znevažovať, popierať alebo bagatelizovať utrpenie tých, ktoré/ých sama vlastne utláča. Muži sú obeťou násilia vo vojne a v politike, nie sú však obeťou sexualizovaného násilia alebo násilia v súkromných vzťahoch. Muž, ktorý bol mučený a perzekvovaný tyranským režimom, si zasluhuje úctu a vážnosť, kým žena, ktorú mučí a perzekvuje tyranizujúci manžel, sa v najlepšom prípade považuje za poľutovaniahodnú chuderu a v tom najhoršom prípade sa jej pripisuje vina za vlastné utrpenie. Lenže násilie je vždy len násilím a muži aj ženy krvácajú zo svojich rán rovnako.“ (J.L.Herman, americká psychologička)

 

Naša kampaň Piata žena je o násilí páchanom na ženách. Nie je o všetkých formách násilia, ktorého sa samozrejme dopúšťajú aj ženy. Nie je ani všeobecne o domácom násilí, ktoré má rôzne formy ale jednu spoločnú vlastnosť – obeťami sú vždy tí slabší, mocensky podradení – deti, ženy, seniori a áno, niekedy aj muži (podľa štatistík v 5% prípadov). Pretože práve zneužívanie moci je jeho hlavnou príčinou. Domáci tyrani sa nesprávajú násilnácky voči vlastnému šéfovi či policajtovi na ulici, ani len pod vplyvom alkoholu. Len doma sa cítia byť pánom a väčšinou je to žena a deti, na ktorých si vybíjajú agresivitu či svoje komplexy. Tu sa nejedná o bežné manželské konflikty, ako sa to snaží podať pán Murín. Tu sa jedná o ohrozovanie života, obmedzovanie osobnej slobody, o týranie. Mimochodom, zákony na ochranu obetí domáceho násilia, prijaté z iniciatívy mimovládnych organizácií chránia rovnako ženy i mužov. 

Cieľ našej kampane je jasný – prestaňme tolerovať domáce násilie! Nie je to tradícia a nie je to právo hlavy rodiny zjednať si poriadok. Násilie je trestný čin i keď sa pácha za dverami vlastného bytu a jeho obete majú rovnaké právo na ochranu ako všetci ostatní. Keď policajti nájdu študentovi cigaretu marihuany, okamžite ho zadržia, nakoľko sa jedná o spoločensky závažný trestný čin. Keby boli rovnako postupovali v prípade v Tušisiach, mohol dopadnúť inak. Koľko žien, detí i mužov mohlo žiť, keby bola konala polícia, sociálne úrady, keby sme boli konali my všetci?

Nie, pán Murín, naším ideálom nie je horiaca posteľ rovnako ako ním nie je spoločnosť, ktorá vníma ženu len ako sexualizovaný objekt zo stránok farebných časopisov alebo slúžku v domácnosti. Naším ideálom je spoločnosť, ktorá problémy rieši namiesto ich bagatelizovania či zosmiešňovania. Našim ideálom je spoločnosť, v ktorej majú muži i ženy rovnaké práva vrátane práva na život bez násilia.

  1. Pridaj komentár

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: