Ad: Martin Hanus: O práve a interrupciách (DF 6/2003)

Autor vo svojom článku reaguje na naše občianske aktivity s cieľom obhájiť súčasný legálny stav vykonávania interrupcií a odmieta náš zákon  ako prežitok z leninského Ruska. Princíp, ktorý zakotvuje právo ženy na kontrolu tehotenstva a práva rozhodovať o sebe vychádza historicky oveľa skôr – zo vzniku liberalizmu a puritánskej revolúcii v 17.storočí v Anglicku. Levellerská myšlienka „vlastníctva vlastnej osoby“ bola jasne spätá s prírodou a tvorila paralelu k myšlienke prirodzeného práva na vlastníctvo tovaru: „Príroda každému jednotlivcovi v prírode dala  individuálne vlastníctvo, ktoré nesmie nik narušiť, ani ho oň pripraviť: pretože každý tým, že je sám sebou, vlastní sám seba …“.

Právo rozhodovať o čase a počte narodenia svojich detí je neodeliteľne spojené s otázkou slobody a postavenie ženy v spoločnosti a bolo jedným z nosných bodov ženského hnutia. Práve pod jeho vplyvom liberalizovali v rokoch 1965 až 1985 interrupčný zákon takmer všetky demokratické krajiny.

Biologické inžinierstvo štátu totiž nikdy neviedlo k optimálnym riešeniam, či je to príklad Číny alebo naopak Rumunska.  Keď Caucsescu usúdil, že Rumuni neplodia dostatok občanov,  zakázal interrupcie i antikoncepciu. Prenatálna úmrtnosť okamžite stúpla na desaťnásobok a obrázky v katastrofálnych podmienkách žijúcich detí v preplnených detských domovoch Rumunska strašia vyspelú Európu i dnes. Ďalšie príklady z Poľska či Írska, kde sú interrupcie nelegálne a ženy hromadne cestujú do zahraničia alebo sa vykonávajú „na čierno“ len zvyšujú pokrytectvo spoločnosti a nevedú v konečnom dôsledku k riešeniu ani ochrane života.

Otázka právnej úpravy interrupcií je hľadaním konsenzu medzi definíciou počiatku života, jeho ochrany a zachovaním práva na slobodu  a súkromie matky. Na rozdiel od konzervatívnych právnikov, pre ktorých je ľudským jedincom a teda subjektom práva už oplodnené vajíčko, uznávajú lekári za počiatok života schopnosť podporovanej existencie plodu mimo tela matky  a počiatok mozgovej činnosti (ca. 24.týždeň).  Práve preto, že je téma tak zložitá a citlivá, že vznikajúci život je možný len ako súčasť tela matky, že sa nedá hovoriť oddelene o právach plodu od práva ženy a naopak, dospela civilizovaná spoločnosť ku konsenzu rešpektovať do konca prvého trimestra právo ženy na jej telesnú integritu.  “Pravá úcta k životu, to je úcta k žene pojatá ako prvok celkom slobodný, a nie ako aparát, ktorý vyrába, či to žena sama chce alebo nechce, budúcich občanov, pokiaľ ich štát práve potrebuje. Žena nie je stroj na výrobu vojakov, robotníkov alebo poslušných jedincov.” (Robert Merle: Les hommes protéges)

A nakoniec, pán Hanus, je právo na život naozaj absolútne? Ak by bolo, nemohli by predsa existovať tresty smrti a diskusia o vojenskom zásahu v Iraku či kdekoľvek inde, kde budú zomierať ľudia, by bola a priori protiprávna.

, ,

  1. Pridaj komentár

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: