Chodí vaše dieťa na náboženstvo?

Alebo bude chodiť až od septembra? Veď nejako sa rozhodnúť budete musieť a etika sa možno ani vyučovať nebude. Pán riaditeľ na učiteľku etiky ani nemá prostriedky, je rád, že zaplatí aspoň kúrenie a elektrinu a katolícka cirkev mu dodá katecheta/ku rovno do domu. Všetci kamoši a kamošky vášho dieťaťa tam tiež akosi automaticky chodiť budú, tak načo komplikovať už aj tak ťažkú situáciu v školstve? Veď trochu „lásky k blížnemu“ ešte nikomu neuškodilo a náboženstvo sa teraz nosí aj v najvyšších kruhoch!

Iste, ak by sa vyučovalo náboženstvo podľa Krista, v duchu jeho humanity a lásky k blížnemu (a blížnej), v duchu skromnosti a piateho evanjelia, nikomu by to neuškodilo, naopak. Svet bol by svet lepší a krajší. Ale to, čo katolícka cirkev počas dvoch tisícročí svojej existencie a boja o svetskú moc z učenia Krista urobila, to, čo sa vyučuje na školách v rámi náboženskej výchovy, je niečo úplne iné.

Slovenská republika sa pristúpením ku Deklarácii OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám (CEDAW), plnením aquis communitaire a iných medzinárodných dohovorov a zmlúv zaviazala okrem iného aj aktívne prispievať k odstraňovaniu diskriminácie žien. Nemusíme sa však odvolávať len na medzinárodné záväzky. Aplikácia rovnosti príležitostí mužov a žien je napĺňaním ústavného princípu  o rovnakých právach bez rozdielu pohlavia. V tomto zmysle bola vládou schválená Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov.

Porovnajme si náplň týchto záväzných dokumentov s učením katechizmu o úlohe a potrebách ženy. Kým Koncepcia rovnosti príležitostí hovorí: „Zosúladenie rodinných a pracovných povinností si vyžaduje zmenu pohľadu na tradičný model rodiny, v ktorom väčšina zodpovednosti a povinností v rodine je na pleciach ženy a úlohou muža je jej finančné zabezpečenie“, katechizmus tvrdí: „Úlohou ženy je starosť o domácnosť, výchovu detí, úlohou muža je starosť o vecné úlohy (živobytie).“

Ak CEDAW v článku 5 hovorí: „Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia  na zmenu  spoločenských a kultúrnych  zvyklostí, pokiaľ ide  o chovanie  mužov   a  žien,  s   cieľom  dosiahnuť  odstránenie predsudkov  a zvykov  a všetkých  iných praktík  založených na myšlienke  podradenosti  a  nadradenosti  niektorého z pohlaví alebo na stereotypných úlohách mužov a žien;“, v katechizme sa deti učia: „A manželka nech si ctí muža. Žena, ktorá vie všetko lepšie ako jej manžel, to nie je žena do manželstva, taká ničí manželstvo… Žena musí byť taká múdra, že to nebude dávať manželovi najavo, že má vyššiu inteligenciu, že je múdrejšia… Muž skôr znesie, keď mu žena dá viackrát do mesiaca bryndzové halušky, ale neznesie, aby mu dávala najavo, že niečomu lepšie rozumie, aj keď tomu naozaj lepšie rozumie.“

CEDAW ďalej hovorí: „Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia  na  zabezpečenie  toho,  aby  rodinná  výchova zahŕňala riadne pochopenie  materstva  ako   spoločenskej  funkcie  a uznanie spoločnej zodpovednosti  mužov a žien za  výchovu a rozvoj ich detí,…“.Oproti tomu Pápežská rada pre rodinu odporúča pre deti vo veku od 5 rokov: „U chlapcov treba podporovať chlapčenské črty a hodnoty, u dievčat typicky dievčenské, napr. záujem o materstvo, o malé deti, starostlivosť o domácnosť.“ Ako typicky mužské črty sa pritom uvádzajú napr. sklon byť autoritatívny, prejavy ctižiadostivosti, väčšia schopnosť priestorovej orientácie a logické postupy, pričom intuíciu má vraj len málo mužov. Žena naproti tomu má sklon ovplyvniť sa náladou, robiť citové závery, náchylnosť podliehať stresom, schopnosť zvládnuť viac činností naraz, v priestore sa ťažie orientuje, ale zato intuíciu má skoro každá žena. Kým muž podľa katechizmu potrebuje povzbudenie, ohodnotenie, domov s atmosférou pohody a vidieť záujem o svoju prácu, žena potrebuje bezpečie, istotu, ochranu, lásku a nehu, vedieť, že je milovaná a hlavne „byť hrdá na svojho manžela“.

Samozrejme, rovnaký rozdiel je vo vyučovaní sexuálnej výchovy. Kým medzinárodné dokumenty ako Akčný plán Konferencie o populácii a rozvoji odporúčajú vládam „odstrániť legálne, regulačné a sociálne bariéry brániace informáciám a službám reprodukčného zdravia“, pričom „adolescenti majú mať informácie, vzdelávanie a poradenstvo ktoré by ich viedli k odloženiu predčasného zakladania rodín, predčasnej sexuality a predčasných tehotenstiev.“ Napriek tomu sa adoslescenti na odporúčanie Pápežskej rady pre rodinu učia o pohlavnom živote ako o dedičnom hriechu. Učia sa o škodlivosti a hriešnosti antikoncepcie, o masturbácii ako“hriechu proti čistote“. Pre výučbu dievčat o menštruácii sa odporúča: „robíme to tak, aby sme im nedali návod, ako zneužívať svoju plodnosť na sexuálny život pred manželstvom“.  Na otázku o antikoncepcii má správny katechet/ka odpovedať: „aj v manželstve je každá antikoncepcia alebo iné bránenie počatiu nedovolené.“ Nedovolené je aj umelé oplodnenie, „lebo je proti prírode a vznik nového života sa degraduje na technickú záležitosť“.

Predpokladám, že mi v diskusii  mnohí a mnohé budú vyčítať, že chcem kaziť ich deti a nabádať ich ku skorému sexuálnemu životu. Nie, nechcem. Nechcem, aby sa na školách vyučovala Kamasutra, pozerali pornografické filmy a čítala feministická literatúra. Očakávam však, že takmer 400 rokov po filozofických dielach Descarta a Kanta, po dobách osvietenstva a racionalizmu v duchu „Cogito, ergo sum“, v dobe slobodnej občianskej spoločnosti budeme v liberálno-demokratickom štáte schopní zabezpezpečiť aspoň minimum objektívnej výchovy v duchu moderných vedeckých poznatkov a medzinárodného štandardu ľudských práv. Inak sa nám môže stať, že sa deti budú onedlho namiesto Darwinovej evolučnej teórie učiť znova kreacionizmus a svätá inkvizícia sa stane svetlou epochou v histórii ľudstva.

 

Oľga Pietruchová

Písané pre http://www.inizine.sk

 

Zdroje:

Metodická príručka pre vyučovanie výchovy k láske a rodičovstvu, vydala Katechistická komisia pri Konferencii biskupov Slovenska

Deklarácii OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám (CEDAW), prijatá OSN v r. 1979, ratifikovaná ČSSR 1980

Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov, schválená Vládou SR v r.2001

Akčný program Konferencie OSN o populácii a rozvoji, Káhira, 1994

, ,

  1. Pridaj komentár

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: