Vládnu tu stále muži

Označuje sa ako sociálna liberálka a feministka. Myslí si, že ženy sú u nás diskriminované. Naznačuje vstup do politiky, ktorým chce dosiahnuť, aby o prioritách spoločnosti nerozhodovali len muži. Aktivistka v treťom sektore Oľga Pietruchová.

 .už dvakrát ste kandidovali do parlamentu. Čo vás na politike tak fascinuje?
Lákajú má sociálne zmeny. Z pozície mimovládneho sektora sa dá toho veľa urobiť, ale moc je niekde inde. Žiaľ, naše politické strany nie sú natoľko vyspelé, aby sa tam človek, najmä žena, dokázal presadiť na základe individuálnych kvalít. 

.ale vás ako ženu Slobodné fórum vytiahlo na 15. miesto kandidátky, hoci ste v straníckych štruktúrach nepôsobili.
Bola to jediná strana, takže to nejde zovšeobecňovať, iné sa tak nesprávali.
 
  
.znamená neúspech SF, že vaše témy ľudí nezaujímajú?
Ja a Ľuba Trubíniová sme dostali dokopy viac preferenčných hlasov než celá OKS. Určite máme svoju cieľovú skupinu. Volebný neúspech SF ma neprekvapil, je to osud malých strán a súvisí s efektom „stádovitosti“, keď sa ľudia napokon priklonia k najsilnejším, aby ich hlas neprepadol.
 
.ak SF prežije, budete zaň kandidovať aj o štyri roky?
Myslím, že to už nie je spôsob, pridať sa niekam na poslednú chvíľu. Ak chceme mať – my ľudia z tretieho sektora – vplyv na politický život, treba ísť inou cestou a vstúpiť do politického ringu ako ucelený prúd. Ale ešte o tom nechcem hovoriť.
  
.aj SDKÚ v týchto voľbách zviditeľnila tri-štyri ženy…
Nebolo to naopak? Boli to ženy, ktoré poslúžili straníckym ambíciám, konkrétne pani Radičová. Je jasné, že aj pod tlakom ženských mimovládok si politici uvedomili, že každá strana potrebuje mať „svoju ženu“.
 
.neplatí potom, že ženy sú naopak zvýhodňované?
Lenže ako sa tam tie ženy dostávajú? Vyberie sa jedna bez politických názorov, najlepšie známejšia blondínka, ktorá dobre vyzerá na bilboardoch. To je otočený stereotyp, v skutočnosti je však väčšina žien znevýhodňovaná.
 
.za čo sa politicky označujete?
Som sociálna liberálka.

.aj feministka?
Áno. Pre mňa je feminizmus politické hnutie za zrovnoprávnenie žien, ktoré vychádza z premisy, že žena je rovnocenná ľudská bytosť.
 

.keď hovoríte, že ste hnutím za zrovnoprávnenie, znamená to, že ženy na dnešnom Slovensku nie sú rovnoprávne?
Áno.
  
.prečo?
Koľko žien máme dnes vo vláde?
 
.existuje zákon, ktorý hovorí, že žena nesmie byť ministerkou?
Nie je dôležitý stav „de jure“, ale „de facto“. Ak ženy na Slovensku zarábajú o najmenej 25 percent menej než muži, čo je druhý najvypuklejší rodový rozdiel v rámci celej EÚ, o niečom to hovorí. Veď ženy sú u nás podľa štatistík vzdelanejšie než muži.
 
 
.tieto rozdiely však majú viacero prirodzených príčin: napríklad, že ženy pracujú menej.
Nie je pravda, že ženy pracujú menej, sčasti síce pracujú kratšie pri takzvanej produktívnej platenej práci. Lenže ony vykonávajú množstvo neplatenej práce najmä doma, a to im často bráni v uplatnení. Svetová banka pred rokom zverejnila štúdiu o chudobe na Slovensku, ktorá dokazuje, že deväť percent rozdielu v plate je prirodzene nevysvetliteľných, tie treba pokladať za diskrimináciu.
 
.prečo by podnikatelia dávali z rodových dôvodov menej ženám, o ktoré majú záujem?
Pretože prevláda stereotyp, že muž ako hlava rodiny musí zarábať slušne. Tradičný prístup sa u nás presadzuje čoraz viac.
 

.čoraz viac?
Áno, pretože sa tlačíme smerom späť ku konzervatívnym pozíciám.

.ale v histórii Slovenska ešte neboli ženy v práci také emancipované ako dnes, nie?
Nie je to také jednoznačné, pozrite sa na verejný život spoločnosti. Vo všetkých ukazovateľoch ako zastúpenie žien v politike, zamestnanosť žien a zárobky, ideme v protismere voči trendu v EÚ.

.kde sa to ukazuje?
Ukazujú to štúdie EÚ, štatistiky a čísla.

.ak ste hovorili o rozdieloch v platoch, tam je to spôsobené aj tým, že ženy robia v oblastiach ako napríklad v školstve, ktoré sú objektívne menej platené. To je diskriminácia?
A prečo je práca v týchto oblastiach menej platená?

.pretože tak to vo verejnom sektore chodí…
Ako kde. Oveľa lepšie sú platení vojaci, ale aj polícia. Treba si uvedomiť, že priority tejto spoločnosti sú stanovované na najvyššej politickej úrovni, kde zas prevládajú muži. Je to uzavretý kruh.

.naozaj politici-muži dávajú školstvu menej preto, že je tam viac žien?
Tak asi nerozmýšľajú. Ide však o to, ako sú spoločensky uznávané práce, napríklad výchova budúcej generácie a starostlivosť o deti. Podľa novej reformy, ak je žena na rodičovskej dovolenke, štát jej neprispieva do dôchodkového fondu. Kde sú priority tejto spoločnosti?

.podobne sa môžu sťažovať aj iné skupiny. Ako to teda súvisí s „rodom“?
Po tisícročia sa vytvárali predstavy o tom, čo je normálne a uznávané, a tvorili ich prevažne muži v mocenských pozíciách. Ak chce byť žena úspešná, má sa týmto normatívom prispôsobiť, čo mnohé nechcú či nezvládajú.

.opačnou optikou sa dá v rovnakom duchu dokazovať, že diskriminovaní sú vlastne muži, ktorí sa dožívajú menej než ženy, alebo preto, že museli, hoci mnohí nechceli, ísť na vojnu…
Nižší vek dožitia u mužov súvisí s menej zdravým životným štýlom, často s alkoholizmom, kriminalitou, hoci aj biologický faktor tam hrá rolu. To nesúvisí s diskrimináciou. To, že muži chodili na vojnu, predsa nebolo rozhodnutie žien, vedenie vojen bolo vždy mužskou vecou. No a tým ľudstvo vždy hodnotilo vyššie to pohlavie, ktoré je ochotné život obetovať a brať, než to, ktoré život dáva.

.nám by nikdy nenapadlo pokladať mužov za vyššie ľudské druhy…
Nie je reč o diskriminácii na individuálnej, ale na sociálnej úrovni.

.riešením sú teda kvóty?
Pre mňa ako liberálku nie sú donucovacie metódy najšťastnejším riešením, bola by som rada, keby sa tam ženy dostávali na základe svojej agendy. Pre mňa je to teda posledné riešenie – ak to nepôjde dobrovoľným spôsobom, zmenou vedomia spoločnosti.

.zmenu vedomia majú privodiť inštitúcie ako plánovaný Inštitút rodovej rovnosti EÚ?
Tieto inštitúcie sú potrebné, a to hlavne naše, domáce. Zásadná je však zmena vedomia zdola. Nové generácie žien už neprijímajú tradičné rozdelenie rolí.

.prečo by malo byť ideálom spoločnosti nové rozdelenie rolí?
Lebo to odstraňuje nerovnosti, je to férové a je v záujme spoločnosti aj ekonomiky, aby ženy boli zapojené do pracovného procesu. Napokon, ony ako spotrebiteľky výrazne hýbu ekonomikou.

.je prejavom nerovnosti, keď sú na rodičovskej dovolenke najmä ženy, lebo sa tak v rodine obaja manželia rozhodli?
Žena často skončí vysokú školu s ešte lepším výsledkom než jej muž. Nastúpi do práce a otehotnie. Vôbec sa nebavia o tom, kto ostane s dieťaťom doma, či by ona nemohla zarábať viac.

.s dieťaťom nemá byť v prvej fáze života jeho matka…?
Iste, určitý čas áno, polročná materská je iba pre ženu. Ale vychovávať má aj muž. Rozhodnutie o dieťati robia obaja spolu, prečo má byť zodpovednosť iba na matke?

.nie je pri výchove viac než akési rodové hľadisko dôležitejšie to, čo je dobré pre dieťa?
Pre dieťa je predsa tiež dobré vytvoriť si vzťah k otcovi a naopak, nemyslíte? Muži sa často spamätajú neskôr, pri rozvode, keď dieťa automaticky zveria matke a potom sa sťažujú. No a som presvedčená, že čo je dobré pre ženu, je dobré aj pre dieťa.

.je pre dieťa dobrá interrupcia?
Pre dieťa je dobré narodiť sa chcené. V skorom štádiu tehotenstva to ešte nie je dieťa.

.je to nenarodený život…
Je to nevyvinutý život. Ja uznávam, že prvý trimester má žena právo sa rozhodnúť, či chce pokračovať v tehotenstve. Nemyslím si, že život vzniká v jedinom momente oplodnenia. Počatie je síce dôležitým predpokladom na vývoj života, ale nie jediným, bez ženy samotnej to jednoducho nejde. Na jednej strane teda máte oplodnené vajíčko a na druhej strane ženu s plným vedomím a právami človeka. Chcete mi povedať, že to oplodnené vajíčko má vyššie práva ako žena?

.kladiete na rovnakú úroveň dve neporovnateľné práva. Právo na život človeka a právo na slobodné rozhodnutie ženy…
Nesúhlasím, pretože embryo ešte nie je subjektom práva. Prečo Daniel Lipšic ako minister spravodlivosti nikdy neprišiel s tým, že rodinné prídavky sa budú dávať od počatia, ak je oplodnené vajíčko rovnako hodnotné ako narodené dieťa?

.tie sa však nedávajú ani v ôsmom mesiaci, keď sa už aj podľa vás dá hovoriť o dieťati…
Ale ja som nebola ministerkou spravodlivosti. Všetko je vecou vývoja a embryo v určitých fázach nadobúda ľudské vlastnosti.

.začiatok života je však taká zásadná vec, že sa nedá odbaviť len konštatovaním, že na to neexistuje konsenzus…
Pozrime sa na to opačne. Život človeka sa podľa medicíny končí vtedy, keď sa končí mozgová aktivita. Život človeka bez mozgu nie je životom. Mozgová aktivita plodu sa začína v 24. týždni tehotenstva. Oplodnené vajíčko predsa nie je rovnaký život ako ten v 24. týždni alebo pri pôrode.

.ani vedomie dieťaťa nie je rovnaké sekundu po narodení a desať rokov po narodení.
Aj dieťa získava práva postupne, po narodení a podľa veku a spoločnosť sa dohodla na konsenze troch mesiacov.

.a keby sa spoločnosť dohodla na deviatich mesiacoch?
To by sa určite nestalo, pretože vychádza z nejakých hodnotových hľadísk, a tie sú postavené na úcte k životu, ale aj na úcte k individuálnej slobode ženy.

.stále ste však nevyvrátili, že sa ľudský život nezačína od počatia…
Moment. Ja hovorím o tom, že taká právna úprava, ako je na Slovensku, dáva možnosť tým, ktorí majú rovnaký názor ako ja, ale aj ľuďom, ktorí si to nemyslia. Keby sa presadil pohľad, ktorý zastáva Lipšic, tak by to obmedzilo veľkú skupinu ľudí.

.lenže tu ide o právo na život. Ak existuje len jednopercentná šanca, že vzniká počatím, nie je lepšie potraty nevykonávať?
Nie, pre mňa je dôležité, aby spoločnosť umožňovala pluralitu názorov. Aj keby bola na jednej strane tá jednopercentná neistota, proti nej stojí stopercentná istota, že žena je slobodná bytosť.

.nie sú v čase vymierania Západu požiadavky feministiek slepou uličkou?
Nikde nie je napísané, že spoločnosť bude fungovať vtedy, keď populácia narastá. Ľudia majú dnes deti z iných dôvodov ako kedysi, kvôli naplneniu vzťahu a na to im stačí mať menej detí.

.mení sa aj veková štruktúra, keď nebude čoskoro na dôchodky.
Ide o pomalú zmenu demografie, čomu sa spoločnosť prispôsobí. Nezabúdajte, že ľudia sú dnes v neskoršom veku výkonnejší než predtým.

.mení sa aj etnický a náboženský charakter európskych spoločností, čo práve pre ženy nie je celkom dobrá správa, nie?
To nie je tak, že nás prevalcujú moslimovia a zmenia naše životy, pretože aj oni sami sa tu menia. Vďaka prisťahovalcom sa zmenili postoje k diverzite. Neobviňujte „sebecké ženy“, že nerodia a ohrozujú populačný vývoj našej dobrej, starej, kresťanskej Európy. Správnym prístupom je propagácia plánovaného rodičovstva, aby všetci mohli mať toľko detí, koľko si želajú a koľko uživia. Pozrite sa na hladujúcich v treťom svete.

.aký je váš sen o Slovensku o päťdesiat rokov?
Úplne vymizne nacionalizmus a budeme súčasťou veľkej tolerantnej Európy, kde sa ľudia budú posudzovať len podľa svojich individuálnych schopností, a nie podľa biologických a iných rozdielov.

 Týždeň č. 36 / 2006 / MARTIN HANUS, JOZEF MAJCHRÁK

.nepokazilo si to SF samo vnútorným rozkolom?
Bolo to účelové, kopaním do SF sa mali voliči preliať niekam inam.

,

  1. Pridaj komentár

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: