To nie je iba O BILLBOARDE

Autor: Zuzana Lajdová, Rubrika: Aktuality

Videli ste billboard s mŕtvym plodom v jedenástom týždni? Ak áno, neprekvapilo vás, že obrázok, ktorý šokuje deti aj dospelých, vyvolal vášnivé diskusie o vhodnosti takejto kampane aj interrupciách?

„Vidia ich aj malé deti, ktoré pohľad na krv a torzo plodu môže traumatizovať – najmä, keď tomu bez vysvetlenia dospelých nerozumejú,“ zamýšľa sa detská psychologička Dorota Kopasová.Aj Rada pre reklamu minulý týždeň rozhodla, že kampaň nie je etická a požiadala organizátorov, aby billboardy prelepili – sama to urobiť nemôže.
Kampaň organizuje Európske centrum pre bioetickú reformu, občianske združenie, ktoré bráni právo na život od momentu počatia a inšpiruje sa najmä v USA, kde takéto kampane fungujú už roky. Organizátori sa ani netaja tým, že cieľom kampaní je vyvolať silné emócie. „Úspech je v tom, že náš obrázok nenecháva ľudí ľahostajnými, ak o týchto faktoch nevedeli, môže to byť pre nich tvrdým prebudením zo sna, navŕta im to svedomie,“ tvrdí Jana Tutková, hovorkyňa kampane. Podľa nej je obrázok tým najracionálnejším argumentom, lebo zobrazuje realitu.
Silné emócie však aktivizujú fanatikov, a tí potom cítia potrebu vziať spravodlivosť do vlastných rúk.A výsledok? Vraždenie gynekológov a útoky na „potratové“ kliniky, napríklad do roku 2004 bolo v Amerike 9 vrážd a 20 pokusov o vraždu gynekológov. Ťažko odhadnúť, či pod vplyvom emócií a obviňovania lekárov, že pre nich sú potraty najmä výborný biznis, nemôže k tomu prísť aj na Slovensku?
„Lekári nikdy netvrdili, že potraty sú správne, a už vôbec nie je pravda, že za ne dostávajú peniaze. My často nemáme financie ani na kampane o prevencii interrupcií,“ hovorí gynekológ MUDr. Michal Kliment zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, ktorá pred dvoma rokmi tiež robila akciu za zníženie potratov, ale informačnou kampaňou o hormonálnej antikoncepcii.

PREČO TERAZ?
Jana Tutková tvrdí, že kampaň prichádza v čase päťdesiateho výročia prijatia zákona, ktorý povoľuje u nás umelé potraty. Pre objektivitu však treba povedať, že je to aj v čase, kedy by sa mal Ústavný súd SR znovu zaoberať svojou najstaršou kauzou – interrupčným zákonom a rozhodnúť by mal do konca tohto roka. Zákon, ktorý platí teraz, povoľuje žene potrat na požiadanie do 12. týždňa tehotenstva bez udania dôvodu, do 24. týždňa, ak je dieťa geneticky poškodené, a ak je ohrozený život matky až do pôrodu. „Nie je toto jasná diskriminácia? Lono matky sa stalo najnebezpečnejším miestom pre dieťa,“ rozohňuje sa Jana Tutková. Slovenský zákon je v duchu hnutia Pro choice – Za šancu, ktoré zdôrazňuje právo ženy slobodne rozhodnúť o svojom tehotenstve. Vo svete existuje aj hnutie Pro life – Za život, to hovorí o povinnosti chrániť život od počatia a opiera sa o náboženstvo. Kampaň Právo na život patrí k Pro life akciám, aj keď sa organizátori dištancujú od náboženstva a politiky.
„Diskusia o interrupciách by však mala byť vedená vo vecnom duchu, a nie hystericky. Nechce sa mi veriť, že by naša spoločnosť naozaj chcela vidieť matky dvochtroch detí, pretože tie podstupujú potrat najčastejšie, vo väzení, len preto, že sa rozhodli nemať ďalšie dieťa,“ zamýšľa sa Oľga Pietruchová zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Asi naozaj nie, lebo podľa prieskumu Slovenskej akadémie vied si len štrnásť percent z nás myslí, že podmienky na vykonanie interrupcií treba sprísniť.

BEZ EMÓCIÍ
Bez ohľadu na emócie, fakty sú takéto: Koncom dvanásteho týždňa sa u plodu skutočne končí vznik jednotlivých orgánov. Kým v roku 1988 bolo na Slovensku vykonaných 51-tisíc potratov, v minulom roku len 14-tisíc. Úplný zákaz interrupcií nevedie k zníženiu ich počtu, ale k potratovej turistike – napríklad ročne až dvadsaťtisíc Írok cestuje do Veľkej Británie.
„Najmä z Poľska vieme, že zákaz nič nerieši. Interrupcie sa vykonávajú tajne ďalej, vo vyššom štádiu tehotenstva a nerobia ich lekári, ale anjeličkárky,“ vysvetľuje Oľga Pietruchová a dodáva, že to vedie len k pokrytectvu, pretože o situácii všetci vedia, ale tvária sa, že neexistuje.

Mikuláš
Mikuláš by bol naše piate dieťa, ale nenarodil sa. Nazvala som ho podľa mena, ktoré bolo v kalendári, keď som absolvovala potrat. V tridsiatke som mala tri deti, keď som opäť otehotnela. Počas tehotenstva sa však zhoršili moje problémy s obličkami, ležala som v nemocnici, naliata ako balón a pod dohľadom lekárov. Keď bola štvrtá dcéra na svete, obvodný gynekológ skonštatoval: som rád, že žijete, ženská… No a keď som prišla po pár mesiacoch, že som opäť tehotná, zhrozil sa: Zbláznili ste sa…? Čo hovoril potom, som vedela aj bez neho – môj organizmus oslabený pôrodom, oblička, ktorá je len na okrasu – ak aj dieťa náhodou vynosím, môžem zostať na stole… Lekár urobil veľmi strohú rovnicu: interrupcia a živá matka pre štyri deti alebo žiadna interrupcia, vysoké ohrozenie života a možno štyri siroty. Obaja sme s manželom veriaci, sobášení v kostole, pravidelne chodíme na spovede – to rozhodovanie nebolo jednoduché – verte, mi. Tak som sa 6. decembra rozlúčila s Mikulášom a začala nenávidieť – seba aj manžela. Nemohol ma objať, nezniesla som to, nedokázala som o tom ani hovoriť. Najväčší strach som však mala ísť do kostola, ako to povedať dôstojnému pánovi – toto nespraví pár otčenášov… Stretla som sa s ním náhodou pri škole, zastavil sa pri mne a opýtal sa, prečo som prestala chodiť do kostola. Konečne som sa rozplakala a vychrlila na neho celú pravdu. Držal ma za ruku a povedal slová, ktoré dali našu rodinu opäť dohromady a mňa vrátili do kostola: Netrestajte sa ešte viac a žite pre svoje štyri deti.
TÁŇA

SĽUB BRITNEY SPEARS
Sociológovia sa zhodujú v tom, že za počtom klesajúcich interrupcií je najmä dostupnosť účinnej antikoncepcie. Keby o nej mali ženy viac informácií, keby bola dokonca čiastočne preplácaná ako v bohatších krajinách, keby tínedžeri dostávali úplné informácie, keby si rodiny trúfli vychovávať viac detí ako len dve či tri – tak by počet interrupcií klesol výraznejšie. „Lenže zabíjanie života hormonálnymi antikoncepčnými prostriedkami je závažnejší problém ako interrupcie, lebo žena si ho neuvedomuje a ani ju to netrápi,“ tvrdí Jana Tutková a obhajuje sexuálnu zdržanlivosť až do manželstva.
„Pre väčšinu žien je požiadavka na prísnu zdržanlivosť nesplniteľná a vyvoláva to len pocity viny a zahanbenia,“ protirečí sexuologička Danica Caisová. Pred pár rokmi napríklad vládol medzi americkými tínedžermi kult zachovania panenstva až do manželstva, ktorý vtedy nadšene propagovala aj hviezdička Britney Spears. Čo však vyplynulo zo štúdie, ktorá skúmala pätnásťtisíc mladých Američanov? Až 88 percent z tých, ktorí si dali sľub „sexuálnej čistoty“ až do manželstva, ho porušilo – aj Britney. A práve oni použili menej prezervatívov a hoci mali pred manželstvom menej sexuálnych partnerov než ostatní, nakazili sa pohlavnými chorobami rovnako – lebo nevenovali pozornosť sexuálnej výchove.

ČO VIETE O SEXE?
„Interrupcie sú vážny problém a zaslúžia si, aby sme ich ponímali v širšom kontexte, než to dokáže jeden šokujúci billboard,“ vysvetľuje Danica Caisová a tvrdí, že hovoriť treba predovšetkým o sexuálnej výchove. Pýtate sa, načo ju vlastne potrebujeme? Týka sa nás všetkých, bez ohľadu na vek – nielen detí. To totiž nie sú len informácie o pohlavných orgánoch a tehotenstve. „Taká výchova musí tiež učiť, že láska, intimita a spokojný sexuálny život sú základom vzťahov,“ dodáva Danica Caisová. Aj skúsenosti zo zahraničia potvrdzujú, že otvorená sexuálna výchova nevedie k striedaniu partnerov, nezvyšuje počet potratov ani chorôb – a predovšetkým vyzdvihuje partnerskú vernosť – to sú hodnoty, ktoré sa páčia každému bez ohľadu na vierovyznanie.
A čo vy? Poznáte, čo vám spôsobuje v sexe potešenie, boli ste niekedy zamilovaný, viete, čo je sexuálna agresivita? Dokážete dvoriť žene či koketovať s mužom, spoznáte, či vás niekto má rád? Ak nie, musíte sa to jednoducho naučiť, nie je iná cesta.

KTO UČÍ?
Spomínate si aj vy ešte na prednášku pána gynekológa o hygiene, ktorou sexuálnu výchovu v škole odbíjali voľakedy? Dnes na školách síce existujú osnovy výchovy k rodičovstvu a manželstvu, ale nie je samostatný predmet, a tak sa to nahrádza na hodinách prírodopisu, biológie, občianskej výchovy a etiky a o sexualite sa deti dozvedajú aj na hodinách náboženstva. „Máme skúsenosti, že práve tam deti dostávajú skreslené a zmanipulované informácie,“ hovorí Oľga Pietruchová. Navyše, ani samotní učitelia často nevedia, ako s deťmi o sexualite hovoriť – pomôcť by im mala metodika pre sexuálnu výchovu, ktorú pripravila Spoločnosť pre plánované rodičovstvo – presne tá, ktorá pred pár dňami vyvolala taký hnev Konferencie biskupov Slovenska – nazvali ju totiž technickou príručkou…

JE TO O LÁSKE
A kým sa dospelí sporia, deti získavajú nepravdivé informácie, vyhľadávajú pikošky o sexe. Detská psychologička Dorota Kopasová sa potom na besedách s deťmi stretáva s anonymnými otázkami na papierikoch ako: Môže mať panna po pohlavnom akte dieťa? „Deti zaujíma všetko – láska, prvý pohlavný styk, zrod človeka, antikoncepcia, sexuálne polohy, ale aj manželstvo a rozvod,“ spomína psychologička a hovorí, že ani dobrá metodická príručka problém úplne nevyrieši. „Najideálnejšie by bolo, keby deti dostávali objektívne informácie z rôznych zdrojov – od učiteľov, lekárov, psychológov a rodičov,“ dodáva.
A ako vyzerá sexuálna výchova a výchova k partnerstvu u vás doma?
„Rodičia nemôžu ovplyvniť, aby sa deti medzi sebou nerozprávali o sexe, ale aby si nevymieňali hlúposti a polopravdy, ovplyvniť môžu,“ tvrdí Dorota Kopasová. Podľa psychológov je najlepší osobný príklad, žiadne mentorovanie s vážnou tvárou. „Vedieť citlivo a prirodzene hovoriť o intimite a sexe je veľké umenie, a to zvládne veľmi málo rodičov. Deti treba nabádať, aby sa pýtali a dávať im pravdivé odpovede. Dôležitý je dobrý základ, ďalšie informácie si dieťa nájde aj samo,“ zdôrazňuje Danica Caisová. „Namiesto podrobností je dôležité, aby dieťa vedelo, že umeniu milovať sa učíme celý život.“

Chcené a nechcené…
Tak, už si veľká – povedala mi mama v trinástich, keď som dostala prvú menštruáciu – a tým debata o sexe, antikoncepcii aj láske skončila. V trinástich som verila, že otehotnieť sa dá po vášnivom bozku, v osemnástich zase, že pri prvom milovaní žena neotehotnie, ani keď nepoužíva antikoncepciu. Tak to aj dopadlo. Na letnej brigáde po skončení gymnázia k tomu prvému sexu prišlo a ostala som tehotná. Predo mnou vysoká škola, chalan, ktorý sa zo všetkého vyzul a odcestoval na rok do zahraničia a mama, ktorá zúrivo chodila po byte a vykrikovala: čo som ti hovorila! A ja, spacifikovaná situáciou, ktorú som nedokázala riešiť, som pokojne odpovedala: Mami, práve, že nič… V kútiku duše som si chcela dieťa aj nechať, ale nahlas som to nepovedala. Rodinná rada vydala rozhodnutie – ak si chcem dieťa nechať, nech sa o mňa postará jeho otec, oni ma podporovať nebudú, alebo interrupcia a v septembri môžem spokojne nastúpiť do prvého semestra… Dnes mám 28 rokov, skončenú výšku, šťastné manželstvo a som v šiestom mesiaci so svojím prvým dieťaťom. Keď som videla tie billboardy proti interrupciám, pol dňa som vracala. Načo je dobré ukazovať to takto naturalisticky? Ja viem, že to nie je správna vec, ale svoje rozhodnutie neľutujem. Toto dieťa sa narodí očakávané, plánované, do zabezpečeného prostredia. Čo by som mohla dať tomu nenarodenému?
SILVIA

Tiché priznanie
Ten billboard som prvýkrát uvidela na križovatke, sediac v kamarátkinom aute. Zhodli sme sa: je to šokujúce, hrozné, bohužiaľ to budú vidieť aj deti – ale pravdivé. A ďalej sme to nerozoberali. Ale práve v čase, keď som začala pripravovať tému o tejto kampani a interrupciách, mi kamarátka poslala e-mail. S jej dovolením časť z neho zverejním: Ešte k tým potratom.Nehovorila som o tom tebe, ani Romanovi, ani mojej mame, ale pred desiatimi rokmi som na ňom bola aj ja.Roman mal vtedy románik, vieš s kým… Do toho ja ako tehuľka, hrozná situácia… V ten deň nás na zákroku bolo päť, žiadna nezodpovedná tínedžerka, žiadna ľahkovážna cicuška, žiadna, čo by potrat brala ako antikoncepciu. Nikto hrdinsky nevykrikoval, konečne som sa toho zbavila, hurá! Na izbe bolo zvláštne ticho, ani sme neklebetili. To nie je niečo, s čím sa chceš chváliť, rozprávať o tom. Zaujímavé, že najľahšie o tom hovoria slobodné panny, staré ženy a muži, čo všetkému rozumejú! Akým právom, do čerta! Boli v mojej koži? Áno, nech si tie potratové fotografie ukazujú, nech búšia do nášho svedomia,hrajú na city – ale prečo mi chce niekto zobrať právo, aby som sa rozhodla sama? Ja nie som hlupaňa, čo nič necíti… Rozumieš mi? Rozumiem, Sima.
ZUZANA LAJDOVÁ

http://www.slovenka.sk/index.php?id=blog&no=2718

,

  1. Pridaj komentár

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: