Som matka, kto je viac?

Deň matiek, ochrana tradičnej rodiny, úcta k ženám… kopec symbolických rečí a rituálov. V realite je však podpora spoločnosti matkám  a rodinám s deťmi skôr výsmechom.

V súčasnosti sa hovorí o prechode z ekonomiky výroby do ekonomiky služieb. Čo sa týka žien, je to už dávno realitou.  Akurát s tým rozdielom, že ich služby nie sú ani platené, ani spoločensky docenené.

Plat pre matku

Na stránke salary.com sú každoročne zverejnené Mom Salary (plat pre matku), podľa ktorých matky v domácnosti s deťmi odpracujú viac ako mnohí zamestnaní ľudia. Ak by boli ženy za všetky činnosti v domácnosti a pri výchove detí platené , v USA  by musela v priemere zarobiť matka dvoch malých detí v domácnosti ročne viac ako 122-tisíc dolárov. Pracujúca matka dvoch školopovinných detí by pri platenej práci v domácnosti popri povolaní zarobila vlani 76 tisíc dolárov.

Výpočet vychádza z kvalifikácie a nasledujúceho počtu odpracovaných hodín za mesiac (prvý stĺpec pre ženu v domácnosti, druhý pre pracujúcu, prispôsobené trochu slovenským pomerom):

Upratovačka 16.5               8
Vychovávateľka 14.7             7.1
Kuchárka 13.1             6.8
Sekretárka / práca s PC 9.2               4.5
Manažérka 8.6               5.7
Šoférka 7.3               5.2
Psychologička 7.2                 4
Pranie a žehlenie 7.2                  7
Domovníčka 7.2                  3
Záhradníčka 5.5                  3
Interiérová disajnérka 1                     1
Účtovníčka 1                     1
Spolu hodín za mesiac: 96,4               56,3

(Vlastný potencionálny zárobok si môžete overiť tu.) Pre zaujímavosť je na stránke možné overiť aj výsledok pre otcov v rovnakej situácii – otec v domácnosti s dvoma malými deťmi by zarobil v priemere o 6.000 USD viac, hoci by odpracoval o 16 hodín menej.

Skutočné ocenenie?

Keďže práca žien v domácnosti nie je platená, vypadáva z obzoru makroekonomiky a debaty o trhu práce. Platenej práci sa prisudzuje zásadne vyššia spoločenská hodnota a prestíž, neplatenej maximálne morálne uznanie (väčšinou ani to nie, pretože sa berie akosi automaticky). Pritom len časť spoločensky nutnej práce sa vykonáva za odplatu. Podľa odhadov hodnota neplatenej práce dosahuje až presahuje úroveň HDP. Napr. v Nemecku sa odpracuje cca. 60 miliárd hodín v platenom zamestnaní a 95,5 miliárd v neplatenej sfére (v domácnosti a charite).

Jediné reálne finančné ocenenie práce pri výchove detí je materský resp. neskôr rodičovský príspevok a k tomu almužna vo forme prídavkov na deti a úľavy z dane. A tak rodič (vo valnej väčšine prípadov je to matka) na rodičovskej dovolenke dostáva mesačne ca. 150 EUR, čo síce môže postačovať na nákup plienok a základných vecí pre dieťa, ale určite nijako nevyrovná výpadok príjmu z platenej práce. Nehovoriac o tom, že je to dokonca menej ako životné minimum, pričom je to príspevok myslený pre dve osoby.

Len pre porovnanie: „Nemecký spotrebiteľský magazín Guter Rat vyčíslil, koľko peňazí musia rodičia investovať do svojich ratolestí od narodenia až po dovŕšenie veku dospelosti. Jedno dieťa stojí v priemere 121 752 eur, teda vyše 3,6 milióna korún,” píše o nemeckom prieskume Plus1deň. Samozrejme, v týchto nákladoch opätovne nie je zahrnuté finančné vyčíslenie hodnoty práce matky pri starostlivosti. pre porovnanie, štátna pomoc v SR za 18 rokov je podľa súčasných zákonov iba 17 750 €. Môžu sa teda politici čudovať, ak sa partneri rozhodnú mať iba toľko detí, koľko reálne zvládnu?

Výchova detí ako kvalifikácia?

Ženy vychovávajúce deti získavajú chtiac-nechtiac aj tzv. sociálnu kvalifikáciu. Veď celodenné organizovanie chodu rodiny s dvomi-tromi malými deťmi a typickým slovenským manželom (česť výnimkám)  vyžaduje schopnosti na úrovni manažéra menšieho podniku. Jeho kvalifikáciu však nikto nespochybňuje, kým pre matky sa čas na rodičovskej dovolenke nepovažuje za prínos a zvýšenie kvalifikácie, naopak. Považuje sa za hendikep, za výpadok z pracovného procesu a ženu len a len znevýhodňuje.

A čo za to?

Nie, neočakávam, že štát alebo manžel bude platiť ženám za všetku ich prácu v domácnosti  a matkám resp. rodičom za odvedenú prácu pri výchove detí, ani že im bude vystavovať certifikáty a diplomy ako kvalifikovanýcm silám. Čo však očakávam je, aby si spoločnosť a hlavne politici uvedomili hodnotu tejto práce a zohľadňovali ju pri politických rozhodnutiach. Príkladom môže byť dôchodková reforma – hlavne ak si uvedomíme, ako často politici a ekonómi bijú na výstrahu, že sa rodí málo detí a že nebude mať kto robiť na dôchodky. Paradoxne ale tie matky, ktoré majú viac detí a ktoré si vzorovo plnia svoju „reprodukčnú povinnosť” voči štátu a vychovávajú deti v domácnosti, na dôchodku doplatia najviac. Na jednej strane z detí bude štát profitovať ako z prispievateľov do dôchodkového zabezpečenia, na druhej strane matka bude v dôchodkovom veku živoriť. Ako žena v domácnosti totiž nebude mať možnosť ukladať si prostriedky na vlastné starobné zabezpečenie. Pritom existujú spôsoby, akým sa dá toto znevýhodnenie matiek aspoň čiastočne kompenzovať.

Ak teda chceme obrátiť negatívny trend demografického vývoja, musíme v prvom rade zmeniť prístup spoločnosti k úlohe matky a začať jej prácu oceňovať a patrične zohľadňovať. Je to dôležité nielen  z ľudského hľadiska, ale aj z pragmatického – neplatená práca žien a jej prínos k chodu spoločnosti je neodmysliteľný. Jej výpadok by spôsobil kolaps, oproti ktorému je súčasná finančné kríza iba povestnou búrkou v šerbli.

Add to FacebookAdd to DiggAdd to Del.icio.usAdd to StumbleuponAdd to RedditAdd to BlinklistAdd to TwitterAdd to TechnoratiAdd to Yahoo BuzzAdd to Newsvine

  1. Pridaj komentár

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: