Diskusia Eurocinema

Článok z diskusie Eurocinema k rumunskému filmu 4 mesiace, 3 dni, 2 týždne medzi Marekom Michalčíkom a  Olgou Pietruchovou (8.12.2009, Fakulta sociálnych ahumanitných vied, UK) .

Plody lásky a „plody“ zákazov

http://www.noveslovo.sk/clanok.asp?id=18405&cislo=47-48/2009

Stredoškoláčka vyhodila z okna internátu na treťom poschodí v Banskej Bystrici novorodenca. Táto správa preletela nedávno Slovenskom a spôsobila ochkanie a jajkanie divákov večerných televíznych novín. Reportáž zakončilo konštatovanie, že sedemnásťročnej dievčine, ktorá dostala aj prívlastok krkavčia matka, hrozí osem rokov väzenia.

Tragédia. Nešťastné mladé dievča si ju ponesie celý život. Ťažko povedať, čo si v tej chvíli uvedomovalo, ťažko by niekto dokázal, že bolo vo chvíli strašného skutku celkom príčetné. Skutkom zostáva vyhasnutý nevinný ľudský život.
A čo ešte? Výstraha pre okolie. Ak majú nechcené deti a ich nevedomí rodičia končiť takto, je asi načase začať omnoho hlasnejšie hovoriť o prevencii pred nechceným počatím a o význame antikoncepcie, ale aj interrupcie.
Aj o tom hovoril rumunský film 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni v rámci večera EuroCine na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK a následná diskusia.
O odlišných pohľadoch na slobodu, právo na život a legislatívnu úpravu interrupcií diskutovali Oľga Pietruchová zo združenia Možnosť voľby a Marek Michalčík z Fóra Života.

Smrteľné zákazy

Film zobrazuje príbeh dvoch rumunských študentiek v období prísneho zákazu umelého prerušenia tehotenstva. Píše sa rok 1987. Gabitza sa rozhodne podstúpiť nelegálny potrat, a tak si spolu s kamarátkou Otíliou rezervujú izbu v chladnom sivom hoteli, kde anonymný doktor Bebe problém „vyrieši“. Otília pomáha kamarátke zbaviť sa dieťaťa za cenu úplnej straty vlastnej dôstojnosti a pod hrozbou väznenia.
Riziko a psychický nátlak, ktoré podstupujú ženy, keď sa rozhodnú umelo prerušiť tehotenstvo, navyše bez profesionálneho dohľadu, môže mať fatálne dôsledky. Napriek tomu, že vo filme sa všetko končí „dobre“, v reálnom živote zomiera podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie na následky neodborne vykonanej interrupcie ročne 70- až 80-tisíc žien. Najčastejšie sú to ženy z krajín, kde sú zakázané interrupcie. Z našich susedov je takou krajinou katolícke Poľsko. Lenže napriek tomu, že vo verejných nemocniciach sú interrupcie zakázané, nemajú lekári týchto nemocníc problém robiť ich za 700 až 1 000 dolárov v súkromných klinikách. Aj to je dôvod, prečo poľské ženy cestujú za interrupciami do Bieloruska, Česka, Holandska, či Anglicka.
Podľa Mareka Michalčíka rozhodol
v Poľsku o zákaze interrupcií demokraticky zvolený parlament. „Možnosťou je napríklad dať dieťa na adopciu, a tak sa vyhnúť nebezpečnému zákroku.“ Oľga Pietruchová naopak zdôrazňuje, že zákaz nič nerieši a slobodnú voľbu ženy považuje za kľúčovú. „Po páde socialistického režimu bol v Poľsku paradoxne jeden z prvých krokov zákaz interrupcií. O vláde tam nerozhodli demokratické voľby, ale ústavný súd.“ Podľa nej žiadna ideológia, či už komunistická alebo kresťanská, nemôže jedincovi upierať jeho právo na slobodné rozhodnutie a podmienky, v akých žena interrupciu podstupuje, môžu byť pre jej život osudné.

Legislatíva a prevencia

Na Slovensku sú interrupcie legálne. Pred ich vykonaním musí lekár ženu poučiť a poučenie o možných vplyvoch zákroku na jej zdravie spolu s jej osobnými údajmi odoslať štátnej inštitúcii bez ohľadu na to, či žena svoje rozhodnutie neskôr zmení, alebo nie. Interrupciu môže žena podstúpiť až potom. Je táto povinnosť v rozpore s právom žien na súkromie, na ochranu osobných údajov a na dôvernosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti? Cena za zákrok sa pohybuje okolo 200 eur – jeden z dôvodov, prečo niektoré ženy tento zákrok nepodstúpia. Jednoducho si ho nemôžu dovoliť. Samozrejme, interrupcia je vždy posledná voľba. Zástancovia práva na slobodné rozhodnutie ženy ju nepovažujú za dobré, ale za krajné riešenie. Ich odporcovia naopak, legalizáciu potratov ako riešenie nevnímajú.
Oľga Pietruchová z OZ Možnosť voľby hovorí o práve ženy slobodne sa rozhodnúť o svojom tele a budúcom živote. „Taký stav, aký je na Slovensku, rešpektuje pluralitu názorov a dáva možnosť voľby, a to z toho hľadiska, že nijaký zákon nenúti ženu ísť na interrupciu, ale dáva jej tú možnosť. Vznik života je určitý biologický proces. Nikto z nás predsa nemá v občianskom preukaze napísaný dátum počatia.“ Naopak, podľa Mareka Michalčíka z OZ Fórum života je prvoradá ochrana ľudského života, ktorý sa začína počatím. „Nesúhlasím s tým, že by sme mali stanovovať to, kedy je človek človekom. Naším východiskom je, že človek je človekom momentom počatia. Od tohto momentu neexistuje hraničný bod. Naše východisko nie je náboženské. Je to jednoducho fakt, že v živote človeka neexistuje moment, v ktorom by sme mohli rozhodovať o jeho živote a smrti.“

Spoločné ciele, odlišné prostriedky

Cieľom oboch „táborov“ je zníženie počtu interrupcií predovšetkým formou prevencie. Problémom je, že jej formu chápu diametrálne odlišne. Združenie Možnosť voľby kladie veľký dôraz na vzdelávanie mladých ľudí o sexualite, plánovanom rodičovstve, možných formách antikoncepcie a zasadzuje sa za jej nízkoprahovú dostupnosť.
To je tiež jeden z hlavných cieľov už šesť rokov vypracovaného Národného programu starostlivosti o ženy, bezpečné materstvo a reprodukčné zdravie, ktorý je na svete od roku 2003 a odvtedy leží a zapadá prachom a to bez ohľadu na to, ktorá vláda je momentálne pri moci. „Rada by som zdôraznila, že interrupcia nie je riešenie dobré, ale núdzové. Dôležitá je prevencia. Lenže problém je, že Program reprodukčného zdravia neprechádza práve preto, že sa Konferencia biskupov Slovenska dohodne s vládou SR a uzavrú tiché prímerie.
A ženy zostanú bokom. Realita je však taká, že niektoré ženy si ako prevenciu pred počatím naozaj nemôžu dovoliť ani antikoncepciu,“ hovorí Oľga Pietruchová.
Najdôležitejšími cieľmi v oblasti reprodukčného zdravia je zlepšiť kvalitu a dostupnosť zdravotníckych služieb reprodukčného zdravia, s osobitným zreteľom na rizikové skupiny obyvateľstva, monitoring a kontrolu sexuálne prenosných infekcií (SPI) vrátane HIV/AIDS a prevenciu onkologických ochorení. Ďalšie oblasti sú prevencia a manažment domáceho násilia a sexuálneho zneužívania, ako aj prevencia obchodovania so ženami (trafficking).
Naopak, zástancovia ochrany života považujú za kľúčovú výchovu spoločnosti k zodpovednému sexuálnemu životu, zvýšenie informovanosti o prirodzených metódach plánovaného rodičovstva, vzťahoch založených na láske a zásadne nesúhlasia s časťou Programu reprodukčného zdravia, ktorého úlohou je zvýšiť dostupnosť antikoncepcie: „Vznik a zánik človeka je opradený tajomstvom. My by sme mali tú slobodu, čo máme, využiť práve na to, aby sme ako emocionálne zrelá spoločnosť dokázali riešiť problémy, ktoré sa vyskytujú v ľudskom živote.“

Dobré a zlé ženy?

Pre umelé prerušenia tehotenstva sa ročne nenarodí až 40 miliónov detí, pre neodbornosť pri zákroku zomrú desaťtisíce potenciálnych matiek. Fórum života tvrdí, že vďaka legalizácii sa potraty prestávajú v spoločnosti vnímať negatívne, ba čo viac, stávajú sa niečím normálnym a bežným.
Hoci tento argument má svoju váhu, treba si uvedomiť ešte čosi. Ženy sa nedelia na „zlé“, ktoré idú na interrupciu, a „dobré“, ktoré rodia deti. V skutočnosti sú to neraz tie isté ženy, len v inom okamihu života. Hoci to vyznieva paradoxne, jedným z častých dôvodov na podstúpenie tohto zákroku, je práve snaha byť dobrou matkou v budúcnosti, na čo by mal byť človek pripravený minimálne psychicky, v lepšom prípade aj materiálne.
Pravdou je, že za mnohými rozhodnutiami odkladať rodičovstvo do poslednej možnej chvíle je skôr ekonomické rozhodnutie mladých, ako trendová výstrednosť. Kúpiť bývanie znamená zadlžiť sa takmer na celý život, mať malé dieťa znamená pre ženu diskrimináciu u zamestnávateľov a rozhodnutie venovať sa mu niekoľko rokov, minimálnu pomoc zo strany štátu. Kde sa začína a kde končí ľudská dôstojnosť rodičov a nenarodeného dieťaťa, keď podmienky, do ktorých sa má narodiť, mu nezaručia dôstojný život? Je preto na mieste sa spýtať, či je naozaj zákaz interrupcií riešením. Všeobecne platí, že kto chce a má dosť financií, cestu si nájde. Isteže, ak by sme chceli žiť v ideálnom svete, nikto by si cestu nehľadal a všetci by sa o svoje počaté deti vedeli vzorne postarať. Realita je však iná. Na Slovensku sú chudobou najviac ohrozené práve slobodné matky s deťmi a až 30-tisíc otcov neplatí matkám výživné. Aj to je dôvod, aby nielen mimovládny sektor, ale aj štát kládol dôraz na prevenciu. Cieľom je čo najmenej interrupcií a viac narodených detí s perspektívou slušného a šťastného života.

Monika Martišková, Ľubica Rozborová

  1. Pridaj komentár

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: