Dopad krízy na ženy

Neviditeľná kríza – dôsledky ekonomickej krízy na situáciu žien v EÚ

Pre Európsku ženskú loby a Oxfam som spolupracovala na štúdii o dopade krízy na chudobu žien v EÚ. V nasledujúcom texte nájdete súhrn v slovenčine a linku na plný text v angličtine.

Ženy sú v celosvetovom meradle v porovnaní s mužmi chudobnejšie. Platí to aj vo všetkých členských štátoch EÚ, aj keď sa rozdiely od krajiny ku krajine rôznia. Štrukturálne príčiny chudoby, ktoré sú merateľné cez radu ukazovateľov na trhu práce a sociálnej ochrany, majú neprimeraný dosah na ženy. Zhruba 17 percent žien v EÚ žije pod hranicou chudoby a tá je dlhodobo predmetom záujmu Európskej únie. EÚ prijala niekoľko opatrení na podporu rodovej rovnosti a boja proti chudobe žien, predstavujúci závažný problém sociálneho vylúčenia. Pretrvávanie chudoby v tak bohatom regióne sveta je šokujúce, a to aj bez zohľadnenia dôsledkov hospodárskej recesie. Táto správa poskytuje obraz o pretrvávajúcich a hlboko zakorenených skúsenostiach s chudobou žien v Európskej únii a pridáva ďalšie dôkazy o vplyve recesie na zhoršujúcu sa situáciu.
Diskusia medzi tvorcami politiky o boji proti recesii sa v súčasnosti zameriava hlavne na pokusy regulovať finančné odvetvia a na diskusiu o zachovaní či zrušení finančných stimulačných balíkov. Je však nesmierne dôležité, aby sme pritom nestratili zo zreteľa pokračujúci sociálny dosah recesie a jej rôznych dôsledky na ženy a mužov – najmä tých, ktorí/é čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Chýbajúce dáta

Kvôli neexistujúcim dátam resp. chýbajúcim štrukturálnym ukazovateľom mimo trhu práce je ťažké posúdiť rodový dopad recesie na ženy;

  • údaje, ktoré máme k dispozícii, zaostávajú za realitou kvôli posunu pri zhromažďovaní dát a uverejňovaní prieskumov. Zvlášť v čase rýchlych zmien ako počas recesie je to dôležitý faktor; tento posun často skresľuje existujúcu skutočnosť;
  • ženy častejšie menia zamestnanie a častejšie pracujú v dočasnej a/alebo neformálnej práci. Opatrenia prijímané proti nezamestnanosti často nedokážu adekvátnym spôsobom zachytiť ich špecifickú skúsenosť;
  • existuje len veľmi málo rodovo členených štúdií o ekonomickej aktivite a neformálnej alebo prekérnej práci, ako i o kvalite života žien mimo trhu práce (napr. prístup ku kvalitným službám alebo  zapojenie sa do spoločenských aktivít);
  • existujúce štatistiky často uvažujú s mužmi alebo ženami ako homogénnou skupinou a neberú do úvahy rozdiely v rámci každej kategórie (chýba napr. triedenie podľa sociálneho statusu, rasy, veku, zdravotného postihnutia, viery a sexuálnej orientácie).

Vplyv recesie na chudobu žien

Väčšina krajín EÚ sa – podľa oficiálnych vyjadrení – začiatkom roka 2010 sa vymanila z recesie. Zotavenie sa z účinkov finančnej krízy v jeseni 2008 zostáva však naďalej veľmi krehké. Masívne sumy vynaložené vládami krajín EÚ na záchranu bánk a poskytovanie pomoci odvetviam s hrozbou ekonomického kolapsu majú za následok vysoké deficity verejných výdavkov. Následkom toho sú prijaté opatrenia na šetrenie verejnými prostriedkami, ktoré v niektorých prípadoch majú neprávom najtvrdší postih na ľudí v chudobe, najmä prostredníctvom šetrenia výdavkov na zdravie, vzdelanie a sociálne zabezpečenie.  Napr. v Írsku cez sériu úsporných rozpočtových opatrení boli znížené detské prídavky o 10 percent, platby do verejného sektora až o 15 percent a zvýšené poplatky za recept až o 50 percent. V Grécku bol prijatý súbor opatrení, ktoré povedú k šetreniu vo verejnom sektore a dramaticky zvýšia dane.
V štúdii je prezentovaný výskum z 10 členských štátov. Je pritom dôležité zdôrazniť, že
nie všetky krajiny v EÚ majú rovnaké východiskové situácie pre hospodársky a sociálny rozvoj, napríklad v oblasti rodovej rovnosti alebo charakteru a rozsahu sociálnej ochrany.

Na základe dôkazov získaných od členských organizácií EWL, výskum kladie dôraz na nasledovné témy:

  • Chudoba a životná úroveň: Väčšie ťažkosti pri získaní práce, zvyšovanie výdavkov na bývanie, energie a životných nákladov, vyššie zadlženie a ťažkosti so splácaním, menej potravín horšej kvality, zvýšenie zadlženosti rómskych žien a rastúce obavy o nezamestnanosť a stratu príjmov.
  • Zmena štruktúry zamestnanosti: Kríza priniesla zvýšenie neistoty pracovného miesta a zníženie sociálnej ochrany najmä pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Tlak na zabezpečenie príjmov v domácnosti znamená, že veľa ľudí, spravidla žien, je ochotných kvôli aspoň nejakému zárobku prijať prácu pod úroveň ich vzdelania a kvalifikácie.
  • Diskriminácie žien na pracovisku: niektorí zamestnávatelia využívajú krízu ako alibi pre zneužitie pracovnej sily žien, ktoré sú skôr ochotné pracovať v neistých a prekérnych podmienkach, za menší plat a bez sociálneho zabezpečenia. Rovnako môžu zamestnávatelia využiť príležitosť na obmedzenie politík a iniciatív v prospech žien alebo dokonca používajú nelegálne praktiky (napr. prepustenie tehotných pracovníčok) s cieľom ušetriť finančné prostriedky.
  • Materská ochrana: Matky sú veľmi zraniteľné voči zmenám na trhu práce. Mnohé z nich sú závislé na sociálnych výhodách poskytovaných štátom  napr. počas materskej dovolenky alebo detských prídavkoch, ktoré môžu byť v čase recesie krátené kvôli úspore verejných výdavkov. Napr. vo Veľkej Británii bol zo strany zamestnávateľov vyvinutý tlak na to, aby sa neimplementovali už prijaté opatrenia na zlepšenia podmienok pre ženy na materskej dovolenke, pretože v čase krízy ich vraj nie je možné uplatniť.
  • Neplatená práca a ekonomika starostlivosti: Zníženie verejných výdavkov na zabezpečenie služieb starostlivosti kladie zvýšený nárok na ženy a bráni im plne sa uplatniť vo všetkých aspektoch života. Podobne bude mať šetrenie výdavkov na podporu služieb v sociálno-ekonomicky znevýhodnených komunitách za následok väčšie spoliehanie sa na ženy, a to ako v rodine tak v rámci komunity.
  • Migrantky a ženy z etnických menšín: recesia spôsobuje pre milióny migrantiek a žien z etnických menšín väčší pocit neistoty v zamestnaní a zvyšuje ich zraniteľnosť a možnosť zneužívania ich postavenia. Migrantky poskytujú zázemie a infraštruktúru domácim ženám, aby sa mohli naplno uplatniť na trhu práce. Neregulované a neisté podmienky práce v súkromí alebo v rodinných podnikoch – upratovačky, opatrovateľky, personál v hoteloch
    a cestovnom ruchu – vytvárajú podmienky pre zneužívanie a vykorisťovanie.
  • Násilie páchané na ženách: Ekonomická recesia vyvíja tlak na rodiny a posilňuje podmienky,
    spojené so zvýšenou intenzitou domáceho násilia resp. násilia páchaného v intímnych vzťahoch na ženách. Dôkazy poukazujú na rastúci počet obetí domáceho násilia (Bulharsko, Estónsko, Írsko, Holandsko, Rumunsko, Škótsko a Slovensko); zvýšenie intenzity obchodovania so ženami v rôznych krajinách (Nemecko, Maďarsko a Veľká Británia) a nárast prostitúcie a násilia voči prostitútkam (Nemecko a Veľká Británia).
  • Sociálne výhody: Väčšina členských štátov EÚ v reakcii na krízu potvrdila svoje záväzky podporovať najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva prostredníctvom systémov sociálneho zabezpečenia. Dôkazy z niektorých krajín poukazujú na dočasné uvoľnenie kritérií pre oprávnenosť využívania podpory v nezamestnanosti (napr. Francúzsko, Taliansko), kým v iných štátoch (napr. Veľká Británia, Švédsko, Holandsko a Írsko) tzv. aktivačné politiky a sociálne reformy sprísnili kritériá s cieľom donútiť žiadajúcich prijať akékoľvek zamestnanie, hoci ponuka pracovných miest je veľmi obmedzená.
  • Prístup k základným službám (zdravotníctvo, školstvo, služby starostlivosti o deti): zhoršený prístup žien k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia počas recesie vyvoláva osobitné znepokojenie, nakoľko tieto služby majú zásadný význam pri kontrole žien nad svojim telom a tým aj v úsilí o dosiahnutie rodovej rovnosti.  Vplyv krízy na vzdelanie je už dnes viditeľný a týka sa zatvárania škôl (Bulharsko), rastúceho počtu žiakov na učiteľa/ku (Estónsko) a šetrenia pri podpore služieb pre deti so špeciálnymi potrebami a tými, ktorí potrebujú výuku angličtiny (Írsko). Počet materských škôl sa znižuje (Bulharsko), otváracie hodiny sa skracujú (Estónsko) a cena služieb narastá (Írsko). Iné dôkazy naznačujú zníženie
    dotácií na knihy a učebné materiály (Estónsko) alebo dotácií na stravovanie v materských školách (napr. v Maďarsku boli znížené o dve tretiny).
  • Podpora pre ženské mimovládne organizácie: ženské mimovládne organizácie významne prispeli k legislatívnym zmenám, zavádzaniu rodovej politike a k zmene postoja verejnosti v celej Európe. Ich úloha v obhajobe záujmov žien je v čase recesie zásadná. Situáciu ženských mimovládnych organizácií sa v čase recesie stáva neistou  hlavne kvôli šetreniu verejných výdavkov, ako sa to ukazuje napr. v Bulharsku, Maďarsku, Írsku, Lotyšsku, Rumunsku, Slovensku a UK.

Oľga Pietruchová

Plný text štúdie v angličtine: http://www.oxfam.org.uk/resources/policy/economic_crisis/economic-crisis-women-poverty-exclusion-eu.html

Add to FacebookAdd to DiggAdd to Del.icio.usAdd to StumbleuponAdd to RedditAdd to BlinklistAdd to TwitterAdd to TechnoratiAdd to Yahoo BuzzAdd to Newsvine

  1. Pridaj komentár

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: