Rozhovor pre Život

Najznámejšiu slovenskú feministku Oľgu Pietruchovú hnevá, že v rodinách stále pretrváva hierarchia ako z komunistických čítaniek. Otec číta noviny, mama varí.

Oľga Pietruchová je známa nielen svojim feminizmom, ale aj neustálymi slovnými prestrelkami s cirkevnými predstaviteľmi. Cirkvi ako inštitúcii vyčíta, že ututláva škandály a stará sa do vecí, do ktorých jej nič. „Snažia sa vnucovať ľuďom ich rámce správania ako jediné správne. Ale stačí sa pozrieť na nespočetné pedofilné škandály v katolíckej cirkvi vo svete. Mnohé nevyšetrili, kňazov prekladali na iné miesta, kde ďalej páchali zločiny. V Taliansku vyšla kniha, ako Vatikánska banka spravovala čierne kontá mafie, politikov zapletených do korupčných afér. Prekáža mi ich pokrytectvo – vodu kážu a víno pijú,“ hovorí o cirkvi.

Podľa nej cirkev na Slovensku príliš zasahuje do politiky. Nemecká cirkev si to nikdy nedovolí, hoci pápež je Nemec. Budúcnosť podľa nej záleží aj na kríze, lebo v horších časoch majú väčšiu šancu preraziť radikálne názory a ľudia sa potrebujú prikloniť k nádeji, aspoň imaginárnej.

Pôvodným povolaním ste chemická inžinierka. Ako ste sa k tomu dostali?

Bavili ma prírodné vedy. Zaujímalo ma aj právo, ale za bývalého režimu bolo právo vyhradené pre prominentné deti koministických papalášov. Zato prírodné zákony  sú univerzálne,  platia v kapitalizme aj v socializme rovnako. To bol jeden z dôvodov, prečo  som šla na chémiu.

V oblasti chémie ste aj pracovali?

Po vysokej škole som sa v roku 1986 vydala do Západného Nemecka. Bola legálna možnosť, aby sa vydatá žena vysťahovala, volalo sa to „za účelom zlúčenia rodiny“. Musela som zaplatiť 10 tisíc korún za štúdium, dali mi vysťahovalecký pas a odišla som do Nemecka. Desať rokov sme tam s manželom mali firmu, predávali sme a vyvíjali analyzátory kvality vody. Mali sme aj vlastné výrobky, ale väčšinou sme robili distribúciu.

Čiže ste boli obchodníčka?

Viac-menej áno. V roku 1995 sme sa presťahovali na Slovensko, podnikali sme aj tu. Ale predstava, že budem do konca života predávať prístroje, ma nelákala.V roku 1998, keď sa zdvihla vlna antimečiarizmu,  a vtedy padlo u mňa rozhodnutie, že sa zapojím do politiky.

A vstúpili ste do Strany občianskeho porozumenia…

Zdalo sa mi, že SOP je strana, ktorá na Slovensku chýbala. Lenže vydržalo mi to len dva roky, z počiatočného nadšenia sa to zmenilo na niečo iné.

Pri vzniku SOP niektorí predpokladali, že je to strana na jedno použitie. Vy ste to tak necítili?

Práveže na začiatku bolo v strane množstvo zaujímavých ľudí. Dodnes som s niektorými v kontakte.

Ktorí boli zaujímaví?

Od Petra Dvorského, Petra Kresáka cez veľvyslanca v Nemecku Pavla Hamžíka až po množstvo odborníkov. Pre mňa bola strana prijateľná, lebo som sa chcela zapojiť do boja proti Mečiarizmu, ale vznikajúca SDK mala kresťanský základ a to mi už vtedy vadilo . Vtedy som sa začala angažovať aj v oblasti ľudských práv a práv žien.

Čo bolo po odchode z politiky?

V roku 2000 sa schvaľovala základná zmluva s Vatikánom. Začala som spolupracovať so ženskými mimovládnymi organizáciami, ktoré videli, že zmluva so svätou stolicou môže mať negatívne dôsledky pre práva žien. Potom prišlo KDH s návrhom zákazu interrupcií. Prešla som z práce v SOP do mimovládneho sektora. Bola som koordinátorkou niekoľkých kampaní, napr. Piata žena.

Robili ste aj asistentku poslancovi parlamentu.

Nejaký čas som bola asistentka Jána Budaja, ale od roku 2002 som už len v mimovládnom sektore.

Ako ste sa stali feministkou?

Zrejme sa na mne podpísal niekoľkoročný pobyt v Nemecku, kde je autentické ženské hnutie. Zdalo sa mi to prirodzené. Skôr je pre mňa nepochopiteľné, keď sa ženy nechcú prihlásiť k feminizmu, hoci presvedčením feministky sú.

Slovo feministka je pre mnohých aj nadávka…

Prirovnala by som to k hnutiu za oslobodenie černochov – neviem si predstaviť, žeby sa nejaký černoch o Martinovi Lutherovi Kingovi vyjadroval tak pejoratívne, ako sú mnohé ženy schopné vyjadrovať sa k feministkám. Nebyť ženského hnutia, tak ženy dodnes nemajú volebné právo, alebo právo vlastniť majetok. Veď tieto práva sme získali len pred sto rokmi, je to pomerne nedávno.

Za sto rokov si ženy vybojovali veľa, ale za čo sa ešte teraz dá bojovať?

V Západnej Európe bola v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch druhá vlna feminizmu, ale Slovensko obišla. U nás síce prebehla docialistická emancipácia, ale pre mnohé ženy to bolo len dvojité zaťaženie – žena musela aj pracovať, aj starať sa o domácnosť. Rodiny žili naďalej stereotypne. Aj v komunistických čítankách stálo, že otec číta noviny a mama varí v kuchyni. K úplenému zrovnoprávneniu žien a mužov podľa mňa dodnes nedošlo, hoci dnes sú témy o inom.

O čom?

Tém je veľa, hlavne osobné slobody, aby sa aj ženy mohli rozhodnúť o svojom živote samy. Problém interrupcií je tu neustále, od vzniku KDH. Podobne problematika násilia na ženách, možnosť ujsť z násilného vzťahu. Téma je tiež sexuálne obťažovanie. A ženy dodnes zarábajú o štvrtinu menej, ako muži.

Ženy zarábajú štatisticky menej, ale asi aj preto, že často pracujú v profesiách, ktoré sú menej platené.

Otázka je, prečo sú menej platené. Tvrdíme, že naša priorita je vzdelanostná spoločnosť, ale učiteľky zarábajú omnoho menej, ako vojaci.

Poznáte konkrétnu ženu, ktorá je na rovnakej pozícii, ako muž, má rovnaké vzdelanie, ale zarába menej?

Áno, iste. Poznám napríklad učiteľku, ktorá bola na rovnakej úrovni s kolegom, ktorý mal vyšší plat.  Riaditeľ gymnázia si totiž myslel, že muž je živiteľ rodiny a má zarábať viac. Kde sú najväčšie rozdiely v mzde?

Paradoxne pri vysokoškolsky vzdelaných. Ženy často prijmú prácu aj pod svoju vzdelanostnú úroveň, uspokoja sa s nižším platom a hlavne menšími osobnými odmenami.

Rozdiel medzi platmi sa zmenšuje?

Nezmenšuje, za posledné desaťročie  je stabilný.

Čiže bojujete za zrovnoprávnenie a napriek tomu sa situácia nezlepšuje, miestami sa zhoršuje. Nie je to zvláštne?

Najviac rastú mzdy vo vrcholových špičkových pozíciách a tam majú prevahu muži. Nárasty priemernej mzdy ťahajú vysoké zárobky. Nízkopríjmové skupiny až tak nerastú, preto sa rozdiel štatisticky nezlepšuje. A pár žien, ktoré na to poukazuje, vec nevyrieši, kým si ji neosvojí celá spoločnosť.

Bolo by možné, aby štát zasiahol do systému, aby aj súkromné firmy inak odmeňovali? Alebo sa skôr musí vymeniť generácia, aby sa niečo zmenilo?

Sociálne zmeny sú najstabilnejšie, keď prichádzajú zdola. Pri ženách je však problém pri ich návrate z materskej. Nemáme systém ako vo Francúzsku, kde sú detské jasle, škôlky a družiny zadarmo a žena sa nemusí rozhodovať medzi rodinou a kariérou. U nás žena skôr uprednostní robotu na menší úväzok, lenže úväzkových prác je málo. Máme skostnatený trh práce, málo flexibilný.

Máme antidiskriminačný zákon, podľa ktorého ľudia nemôžu byť znevýhodňovaní kvôli rodu, pohlaviu…

Problém je vymožiteľnosť tohto zákona. Ľudia z inšpektorátu práce hovoria, že tabuľkové príjmy majú napríklad učitelia, štátni úradníci, zdravotníci rovnaké. Rozdiel je v osobných ohodnoteniach a tie dostávajú muži vyššie.

Je to dokázané, alebo si to len myslia?

Robili sme prieskum v nemocniciach a sami kolegovia boli prekvapení. Porovnávali sme napríklad platy sestričiek. V oddelení bol jeden muž, ktorý mal nižšiu kvalifikáciu, ako vysokoškolsky vzdelané sestričky, mal nižšiu tabuľkovú tarifnú triedu, napriek tomu zarábal viac. Lebo dostával osobné príplatky.

Možnože je lepší, ako sestričky.

A možno si ho tam potrebujú hýčkať, lebo je jediný muž.

Nemala by som problém s tým, že vzdelanejší muži zarábajú viac, ale keď zachádzame do podrobností, tak zistíme, že ženy majú vyššie vzdelanie, investujú do svojho ľudského kapitálu viac, ale nezhmotnia ho tak, ako muži.

Je v iných krajinách lepší systém?

V Nemecku si rodičia často delia materskú dovolenku. Aj muži ostávajú určitú časť doma. Prípadne sa rozhodujú podľa výšky príjmu – kto má viac, ten ostáva pracovať a druhý je doma. U nás je mizivé percento mužov na rodičovskej  dovolenke.

Zvláštny je systém pri rozvodoch, že deti väčšinou ostávajú ženám. Prečo?

Muži sa často spamätajú práve pri rozvode. Sťažujú sa, že súdy automaticky pridelia deti ženám. V spoločnosti je však zakorenené, že žena sa stará o deti a asi je pre väčšinu sudcov a sudkýň nepredstaviteľné, že by sa o ne vedel postarať muž. Je teda hlavne na mužoch samotných, aby tieto predstavy zmenili.

Sú feministky ženy, ktoré prídu domov, vyložia si nohy a čítajú noviny?

To určiteJ Ale – prečo by ženy nemohli doma čítať noviny? Samozrejme, že zrovnoprávnením žien by veľa mužov stratilo svoje výhody, pohodlie a samozrejme, že by to mužom nevyhovovalo. Urobia všetko pre zachovanie stereotypov.

Váš protipól pri debate o interrupciách je Jana Tutková, ktorá robila aj kampane. Na bilbordy dala krvavé plody detí po umelom potrate. Poznáte sa?

Stretli sme sa v niekoľkých diskusiách. V USA sú krvavé radikálne kampane bežné, lebo tam je náboženstvo inde. Vo Washingtone som sa v roku 2004 zúčastnila na demonštrácii za práva žien, kde bolo milión ľudí. Úžasný zážitok. Tam sa tiež . objavili aktivisti proti interrupciám s  obrázkami krvavých plodov. Ale nikdy by ma nenapadlo, že podobná kampaň bude aj v Európe. Diskusia na Slovensku bola dovtedy síce tvrdá, ale férová, hlavne na úrovni argumentov.

Jej kampaň nebola o argumentoch?

Podľa mňa je tá kampaň o emóciách a nebezpečná je v tom,  že vzbudzuje v ľuďoch nízke pudy. Psychicky labilnejší ľudia sú potom presvedčení, že musia zobrať zákon do svojich rúk. V USA zavraždili niekoľko gynekológov, ktorí robili interrupcie. Naposledy pred rokom zastrelili lekára pred kostolom. To sú boží bojovníci, ktorí pre svoju pravdu budú aj vraždiť.

Ste pokrstená?

Áno, na tlak starých rodičov.

Verili ste niekedy v Boha?

Nie. Starí rodičia verili. Som z učiteľskej rodiny, moji rodičia už neboli veriaci.

Váš druhý manžel je Juraj Mesík, známy človek, ktorý pracoval vo Svetovej banke, poznajú ho aj v treťom sektore. Ako ste sa zoznámili?

V roku 2001 som po 11. septembri napísala jeden článok o situácii žien v Afganistane a on mi napísal e-mail, kde ho pochválil. Išli sme na kávu a tak sme sa spoznali.

Koľko detí máte?

Z prvého manželstva dve dcéry a teraz mám malého syna.

V akom duchu vychováva feministka deti?

Dcéry sú už dospelé a nikdy nemali problém so mnou hovoriť aj o vzťahoch s chlapcami, nikdy som nemoralizovala, neodsudzovala. Moje deti mali liberálnu výchovu, ale nie je to len feminizmom, skôr celkovým životným postojom.

Hovorievate, že v politike je málo žien. Mali by byť nejaké kvóty, koľko žien má byť napríklad v parlamente?

U nás to nie je reálne. Sú štáty, kde kvóty boli, napríklad severské krajiny. Nemecké strany zasa samé pochopili, že treba ženy prilákať do politiky. Aj u nás je žien v politických stranách dosť, ale fungujú maximálne na úrovni sekretariátov a nedostávajú možnosti.

Ako pôsobia slovenské politické strany na ženy? Sú lákavé?

Väčšina strán sú akési kluby udržiavané klientelistickými väzbami. Keby strany išli po odbornosti, vstupovalo by do nich viac žien. Veď ich nehľadáme milióny, stačilo by  povedzme 50 žien do parlamentu. Nikto ma nepresvedčí, že na Slovensku nie je 50 rozhľadených a schopných žien. Zmeniť sa to dá, ale treba politickú vôľu.

Ženy sa o politiku zaujímajú menej?

Nie, ale súčasná politika ponúka témy, ktoré nie sú pre mnohé ženy zmysluplné. Veď politici sa zaoberajú hlavne sami sebou – od imunity až po systém voľby generálneho prokurátora. Stačí sa len pozrieť na tretí sektor, kde je prevaha žien.

Práva mužov a žien na Slovensku sú rozdielne? Fakt, že ženy nie sú v politike neznamená, že je nerovnoprávnosť.

Podľa zákona rovnoprávnosť je, ale to je len začiatok.  Ale spoločenské zmeny musia trvať generácie, aby boli stabilné. Keď muž povie v parlamente nejaký nezmysel, nik nespochybní schopnosti mužov ako takých podieľať sa na politike. Ale keď hlúposť povie žena, často sa povie –  aha, ženy v politike. Jedna kontroverzná žena dokáže v očiach mužov spochybniť právo polovice obyvateľstva podieľať sa na správe vecí verejných.

Aká je u nás rovnoprávnosť žien a mužov v porovnaní s cudzinou?

Tabuľkovo sme relatívne dobre, ale veľa z toho je prežitok zo socializmu, kedy boli ženy viac zapájané do pracovného procesu. Problém je, že tému neberieme vážne. Slovensko nepostupuje dopredu, ale ako jedna z mála krajín klesá.

Aký je priemerný slovenský muž a priemerná slovenská žena?

Slovensko je  veľmi rozdielne, takže sa nedá zovšeobecniť. Bratislava a dedina na Kysuciach sú dva svety. Mestská populácia viac cestuje, vidí veci aj z globálneho pohľadu, ženy viac rozhodujú o svojom živote. Na druhej strane sú nábožensky založené oblasti, kde žijú ľudia v určitých mantineloch a mladí, ak môžu, tak odtiaľ utekajú.

Politici KDH vás nemajú radi. Považujete ich za fanatikov?

Nie. Pre mňa je to čitateľná strana, viem, čo sa od nich dá očakávať. Omnoho horší je napr. Smer. Vyhlásenia Fica spred piatich rokoch sú úplne iné, ako jeho konanie vo vláde. Angažovali sme sa napríklad v Národnom programe ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktorý prešiel legislatívnymi pripomienkami, ale keď sa dostal do vlády, zasiahla Konferencia biskupov Slovenska. A Fico sa s biskupmi dohodol. V skutočne demokratickej spoločnosti to nemá čo hľadať. Biskupi predsa nemôžu mať možnosť rozhodovať, ktorý materiál vláda schváli. Pretože inak porušujeme ústavu.

Keď by ste s politikom z KDH, kňazom, alebo s veriacim človekom debatovali o podstate existencie, ako by to dopadlo?

Určite by to bola zaujímavá debata, ale nie nová, veď tá sa vedie už stáročia. Mám veľa veriacich známych, debatujem normálne aj s niektorými teológmi. Mnohí mi hovoria, že sa konečne niekto ozýva, lebo skostnatená hierarchia katolíckej cirkvi prekáža aj mnohým veriacim.

Nemáte problém so samotnou vierou v Boha, ale skôr s inštitúciou? S cirkvou?

S katolíckou cirkvou, ktorá vstupuje do môjho svetonázoru, lebo ma cez politiku snaží nútiť robiť niečo proti môjmu svedomiu. Prekáža mi, keď si myslia, že len ich rámce správania sú správne.

Neveríte najvyšším cirkevným predstaviteľom? Nielen u nás, ale aj vo svete?

Stačí sa pozrieť na nespočetné pedofilné škandály v katolíckej cirkvi. Škandály môžu prepuknúť hocikde, ale problém je ako ich cirkev chcela ututlať. Mnohé nevyšetrili, kňazov prekladali na iné miesta, kde ďalej páchali zločiny. V Taliansku vyšla kniha, ako Vatikánska banka spravovala čierne kontá mafie, politikov zapletených do korupčných afér. Ešte nedávno vyšla správa, že polícia zadržala v banke ďalších 23 miliónov eur. Prekáža mi ich pokrytectvo – vodu kážu a víno pijú.

Nerobia nič, čo by vás zaujalo?

Nikdy som nepočula, žeby sa vyjadrovali k sociálnym veciam, k ochrane slobodných matiek, ku ochrane ľudí, ktorí to potrebujú. Ale keď sa niečo povie o sexualite, hneď sú na barikádach. Navyše teraz všetci šetria, štátny rozpočet sa škrtá, ale cirkvi dá štát aj na budúci rok 37 miliónov eur (vyše 1,1 miliardy korún) aj z našich daní.

Kedy ste sa dostali do sporu s cirkvou?

V roku 2000, začalo sa to Vatikánskou zmluvou a otvorene kritizovať som cirkev začala v roku 2006. Vtedy sme v Spoločnosti pre plánované rodičovstvo  vydali príručku o sexuálnej výchove a Plánovali sme ju dať akreditovať ministerstvom školstva,.

Akreditovali ju?

Nie. Konferencia biskupov Slovenska poslala list na ministerstvo školstva  a spustili proti nej doslova kampaň. Príručku nazvali nemravná sexuálna výchova, tak som napísala na blog, článok „nemravná biblia“ a vymenovala, čo všetko v biblii je z dnešného pohľadu neprijateľné a napriek tomu je stále bibliou, ku ktorej sa deti normálne dostanú. Vtedy sa začala medzi nami slovná prestrelka.Vadí mi, že Stále  náboženstvu tolerujeme veci, ktoré sú inak neprijateľné, napr. dovoľujeme vyhlasovať homosexuálov za ľudí druhej kategórie, , čo je v modernej spoločnosti absurdné.

Vy ste žili v Nemecku a pápež je v súčasnosti Nemec. Aký tam má cirkev vplyv?

Nemecká cirkev by si nikdy nedovolila takto zasahovať do politiky. Majú ustálenú demokraciu s jasnými pravidlami.  Pre Vatikán sú východoeurópske krajiny – Poľsko, Slovensko a Litva trójskym koňom. Cez ne sa snaží ovplyvňovať agendu na úrovni Európskej únie.

Aká je budúcnosť?

Záleží od krízy, lebo v horších časoch majú väčšiu šancu preraziť radikálne názory a ľudia sa potrebujú prikloniť k nádeji, apoň imaginárnej. Ale keď sa pozrieme na globálny trend, smerujeme k lepšiemu. Španielsko a Portugalsko boli ešte nedávno bašty katolicizmu a dnes sú tam legálne interrupcie a manželstvá homosexuálov.

Myslíte, že cirkev sa zmení?

Z úst pápeža som počula niečo v zmysle, že kondómy sú prijateľné. Nastáva posun. Ak chce cirkev prežiť, musí akceptovať pokrok ľudstva. V západných krajinách už kvôli tomu cirkev stráca vplyv.

Publikované 4.1.2011 v týždenníku Život

,

  1. Pridaj komentár

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: