Ach, to svedomie…

V kuloároch sa šíria informácie, že minister zdravotníctva odporučil bratislavským nemocniciam, aby odmietli vykonávať interrupcie. Vraj si majú uplatniť „výhradu svedomia“. Tento výraz dávam do úvodzoviek kvôli tomu, že výhrada svedomia vynútená z pozície moci nemá samozrejme so svedomím nič spoločné. Je to jednoducho účelové zneužitie tohto konceptu a právomoci verejného činiteľa na presadzovanie vlastného náboženského svetonázoru. Alebo je niekto  naozaj tak naivný a uverí, že sa u všetkých gynekológov dvoch nemocníc spontánne prebudilo svedomie v súlade s názormi nadriadeného ministra, a to v ten istý deň?

A keďže na kuloárnych informáciách je vždy niečo pravda (veď bez vetra sa ani lístok na strome nepohne), môžeme predpokladať, že ich šírením sa snažia dotknutí lekári upozorniť verejnosť na Uhliarikove nekalé zákulisné ťahy. V demokraciách karpatského typu nebýva totiž zvykom postaviť sa pred kameru a otvorene kritizovať svojho nadriadeného. A už vôbec nie ministra, ktorého svojvôli je naše chorľavé zdravotníctvo vydané na pospas.

Keď sa božím bojovníkom z KDH nepodarilo zakázať interrupcie zákonom ani sťažnosťou na ústavný súd, snažia sa aspoň zamedziť prístup k nim. Nútiť niekoho vykonávať interrupcie alebo mu to zakazovať sú však len dve strany jednej mince. Slobodná voľba a svedomie zaujíma KDH iba vtedy, keď smeruje k potvrdeniu ich svetonázoru.

Teror „v mene života“

Minister chce zjavne dosiahnuť, aby sa interrupcie v Bratislave nevykonávali vo verejných nemocniciach a ženy zostali odkázané na súkromné kliniky, ktoré sú oveľa menšie a zraniteľnejšie. Tie by sa stali oveľa ľahším cieľom radikálnych odporcov interrupcií, ktorí dokážu život ženám i lekárom celkom slušne znepríjemniť. V Rakúsku, Francúzsku a iných krajinách zaviedli okolo kliník ochranné zóny, aby chránili ženy pred obťažovaním a šikanovaním týmito fanatikmi. Väčšinou to však nepomáha.

Za príkladmi útokov na gynekológov a kliniky nemusíme chodiť až do – v tomto smere chronicky známeho – USA. Stačí sa pozrieť na to, čo sa dialo nedávno v susednej Viedni, keď sa klinika LUCINA vykonávajúca umelé prerušenie tehotenstva stala cieľom fanatikov z Human Life International. Teroristické metódy tejto organizácie, ktorá vraj zabraňuje šíreniu kultúry smrti,  siahali od neustáleho šikanovania, obťažovania a obmedzovania osobnej slobody pacientok a personálu až po vyhrážanie sa smrťou. Na majiteľku kliniky bol – samozrejme, v mene ochrany života – spáchaný útok jedovatým plynom v jej vlastnom byte. Dlhoročné krížové ťaženie sfanatizovaných božích bojovníkov s univerzálnym patentom na jedinú pravdu klinika nakoniec neuniesla a v roku 2004 skracovala.

Ochrana alebo výhrada svedomia?

Súčasne so zákulisnými ťahmi ministra zdravotníctva sa nechal počuť predseda hnutia, že sa chystajú „posilniť ochranu svedomia“. Vraj už netreba hovoriť o výhrade, ale o ochrane. Výborne. Len potom neviem, o čom ešte chcú hovoriť. Ochrana svedomia je totiž zaručená v najvyššom zákone, Ústave SR, ktorá hovorí: „Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú.“ Na to žiadnu novú ani starú vatikánsku zmluvu nepotrebujeme.

Sloboda svedomia je právo slobodne myslieť a to je absolútne a neobmedzené. Právo na svedomie, náboženstvo alebo vieru sa vzťahuje na to, čomu človek verí a myslí si. Nemožno niekoho nútiť, aby si niečo myslel alebo v niečo veril. Ale výhrada svedomia je už spojená s konkrétnym (ne)konaním. Právo konať býva podľa princípov demokratického právneho štátu regulované; sloboda jedného človeka končí tam, kde začínajú sloboda a práva iného. Uplatňovanie výhrady svedomia preto nie je právo absolútne, ale musí byť upravené tak, aby neohrozovalo práva a slobody iných osôb. Hovorí sa tomu balansovanie medzi konfliktnými právami a záujmami.

Ak chce KDH ochraňovať svedomie, kope do otvorených dverí. Ak chce hovoriť o výhrade svedomia a dodržovať medzinárodné záväzky – nielen ten so Svätou stolicou -, treba sa najskôr pozrieť na tie, ktorými je Slovensko už viazané a riešiť záväzok voči Vatikánu tak, aby tieto záväzky porušené neboli.

Programové vyhlásenie vlády a medzinárodné záväzky SR

Programové vyhlásenie vlády, ktorej členom je aj KDH, hovorí: „Vláda SR bude dôsledne plniť medzinárodné záväzky štátu v oblasti ľudských práv a práv menšín vrátane spravodajskej povinnosti voči zmluvným a monitorovacím orgánom medzinárodných organizácií, vychádzajúc z medzinárodných ľudskoprávnych dohovorov, ktorých je Slovenská republika zmluvnou stranou.“ Nakoniec, zaručuje to aj naša ústava: „Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky“.

Skúsme si tie záväzky a povinnosti súvisiace s výhradou svedomia stručne zrekapitulovať.

Rovnosť pred právom a nediskriminácia je základným východiskom medzinárodných zmlúv vrátane Základnej deklarácie ľudských práv, Európsky dohovor o ľudských právach, Zmluve o pristúpení k Európskemu spoločenstvu (tzv. Amsterdamskej zmluvy) a Charty základných práv EÚ. Skupina expertov Európskej komisie, ktorá na jej žiadosť vypracovala v roku 2005 posudok o predkladanom návrhu zmluvy s Vatikánom o výhrade svedomia, upozornila na diskriminačný charakter tohto návrhu a to z dvoch hľadísk: zmluva by zaručovala širšie práva tým, ktorí sa hlásia ku katolíckej cirkvi a viere, čo je v rozpore s rovnosťou pred právom i našou ústavou. Na druhej strane, takáto zmluva by mala neúmerný dopad na ženy, ktoré využívajú služby reprodukčného zdravia, čo je porušenie povinností Slovenskej republiky dodržiavať Smernicu EÚ o rovnakom prístupe a nediskriminácii k tovarom a službám. Závery posudku poukazujú na to, že návrh spomínanej zmluvy môže viesť k porušeniu záväzkov SR stanovených Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.

Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien, ktorý monitoruje plnenie Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), vydal vo svojich všeobecných odporúčaniach stanovisko k potrebe regulovať právo uplatňovať si výhradu svedomia tak, aby neohrozilo prístup žien k zdravotníckym službám. Výbor vo svojich záverečných zistení pre Slovensko (2008) odporúča, aby náš štátprimerane upravil uplatňovanie výhrady svedomia zdravotníckym personálom tak, aby zabezpečil, že prístup žien k zdraviu a reprodukčnému zdraviu nebude obmedzený.“ Podľa Výboru „ je zo strany zmluvného štátu diskriminujúce odmietať právne zabezpečiť výkon určitých služieb reprodukčného zdravia pre ženy.“ Plnenie záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru, ako aj plnenie odporúčaní jeho výboru je pre SR záväzné a pravidelne monitorované.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy na svojom zasadnutí 7. 10. 2010 a prijalo rezolúciu Právo na výhradu svedomia v zdravotníckych službách zo zákona. Hoci bola pôvodne predkladaná rezolúcia na tlak konzervatívcov značne zmenená, aj v prijatom znení zdôrazňuje možnosť uplatňovania výhrady svedomia spolu s povinnosťou štátu zabezpečiť načas všetky lekárske služby, na ktoré existuje zákonné právo.

Keď vlastné svedomie mlčí…

Strana, ktorá v roku 2006 uprednostnila vlastné ideologické záujmy pred stabilitou vlády a krajiny, opäť vystrkuje svoje ideologické rožky. A to je len začiatok… pod vidinou budúcoročnej návštevy pápeža sa KDH zjavne cíti byť na koni. Ako nebojácny rytier svätej inkvizície mávajúci ohnivým mečom v duchu našich najlepších tradícií „Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu“ sa chystá postínať nesmelo dvíhajúce sa hlavy hydry slovenského liberalizmu jednu za druhou a  pozdvihnúť jediný správny svetonázor na piedestál neobmedzenej moci. Za Boha, za národ, vždy, všade a v každom ohľade…

Výhrada svedomia je poslednou vlajkovou loďou topiacej sa kresťansko-demokratickej flotily zmietajúcej sa v búrlivých vlnách klientelistických káuz a škandálov. Posadnutosť politikov KDH touto témou je zjavne účelová; rečami o svedomí iných sa snažia prekryť otupenie toho vlastného. Selektívne zredukovaný koncept svedomia ozývajúceho sa iba pri výkone interrupcií a služieb reprodukčného zdravia žien silne pripomína morálny relativizmus predstaviteľov katolíckej cirkvi v nespočetných prípadoch sexuálneho zneužívania detí. Vodu kážu a víno pijú…

V povestnej skúške ohňom by kresťansko-demokratické svedomie sotva obstálo.  Pri zneužívaní lukratívneho postavenia a moci ležiacej dlhodobo v rukách (nielen) bratislavských kresťanských politikov na vzájomné prideľovanie si mestských bytov a zákaziek, tunelovanie bratislavských podnikov a majetku, obohacovania sa na neúmernom odstupnom, zvýhodňovania spriatelených firiem a spríbuznených ľudí kresťanské svedomie akosi záhadne mlčí. Ako hrob.

Že by to bolo tým, že ľahšie sa vstupuje do svedomia iným ako počúva to vlastné? Že by to bolo tým, že páni z KDH interrupcii vystavení nikdy nebudú, kým možnosti zneužívať moc takmer neustále?

publikované na http://www.jetotak.sk/editorial/ach-to-svedomie

, , , ,

  1. #1 by Iveta on 13. február 2011 - 09:31

    Plne súhlasím, kadéhaci sú obyčajní farizeji. Uhliarik sa bije za zákaz interupcií, ale poriadny bakšiš od firmy Pfizer pre KDH mu príde vhod, keď schválil očkovaciu látku proti pneumokokom, ktorou ohrozuje tak chránený život novonarodených detí, to už mu potom nevadí množstvo nežiadúcich účinkov, hlavne že KDH bude mať plné vrecká, že?

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: