Rodová skúsenosť s krízou z pohľadu strednej Európy

Súčasná ekonomická recesia zasiahla plným úderom symboly maskulinity a moci. Bankové účty a luxusné autá sa otriasali v prvej vlne krízy, ktorej epicentrom bola legendárna Wall Street. A hoci sa tentokrát dolný Manhattan nezmietal v plameňoch a neľahol popolom ako po teroristickom útoku na World Trade Centrum (inej forme manifestácie maskulinity), následky súčasných otrasov pre world trade a samotných mužov sú neporovnateľne horšie. Tri štvrtiny prepustených od začiatku krízy v USA boli muži. Kríza (recession) sa kvôli ťažkým následkom  na zamestnanosť mužov a ich tradičné hodnoty v amerických médiách nazýva familiárne mancession (CNBC,2009).

Ženy sú podľa mediálnej mienky na tom lepšie, pretože pracujú vo feminizovaných odvetviach ako zdravotníctvo a školstvo, financovaných z verejných zdrojov, a tie kríza nezasiahla. (FP, 2009) Zahraničné médiá dokonca píšu o ženách ako o víťazkách krízy. (Times, Economist, CNBC, 2009)

Pokiaľ sa vplyv krízy meria iba štatistikou ne/zamestnanosti, ženy sú naozaj víťazky. Po prvý raz v histórii je nezamestnanosť žien v USA a EÚ nižšia ako nezamestnanosť mužov a ženy tvoria viac ako polovicu pracovných síl v USA. Samozrejme to neznamená, že zamestnanosť žien je v globálnom meradle tiež vyššia. Napriek tomu ide o historický precedens odrážajúci skutočnosť, že ženy v posledných desaťročiach zaberali viac novovytvorených pracovných miest ako muži; od roku 1970 v celosvetovom meradle dve tretiny. Len v rámci EÚ obsadili ženy 6 z 8 miliónov pracovných miest, ktoré boli vytvorené od od roku 2000 (Economist, 2009).

Podľa renomovaného časopisu Economist zvyšovanie zamestnanosti žien v minulých desaťročiach znamenalo pre rast globálnej ekonomiky vyšší prínos ako nové technológie či globálne koncerny. Ženy v rozvinutých krajinách prispeli v posledných  dvoch desaťročiach k hospodárskemu rastu oveľa viac ako Čína (Economist, 2006). Goldman Sachs v často oceňovanej štúdii uvádza, že plná zamestnanosť žien by prispela v celej EÚ k 13 % rastu hrubého hospodárskeho produktu (HDP), v niektorých krajinách južnej Európy až k 20 %. (Daly, 2007)

„Ekonomické posilnenie žien je nesporne najväčšou sociálnou zmenou našej doby,“ píše Economist (2009).   „Práca väčšiny žien predchádzajúcich generácií bola obmedzená na podradné a jednotvárne zamestnania. Ležérny  sexizmus bol rutinnou záležitosťou a od žien sa automaticky očakávalo, že sa po vydaji a narodení detí vzdajú kariéry. Dnes vedú inštitúcie, ktoré s nimi kedysi zaobchádzali ako s ľuďmi druhej kategórie. Milióny žien získali kontrolu nad svojimi životmi. A milióny mozgov sa začalo využívať produktívnym spôsobom.“ (Economist, 2009, preklad autorka)

Práve súčasná ekonomická kríza má k plnohodnotnému uplatneniu žien – aspoň podľa väčšiny názorov prezentovaných v médiách –  výrazne napomôcť. Táto analýza sa snaží odhaliť, nakoľko sa spomínaný  trend týka aj regiónu strednej Európy.

Špecifiká strednej Európy

Súčasná kríza je od veľkej svetovej krízy v 30. rokoch minulého storočia prvá, v ktorej postsocialistické krajiny fungujú ako integrálna súčasť globálnej ekonomiky a sú jej recesiou  naplno postihnuté.  Napriek tomu má v porovnaní so západnými krajinami EÚ náš región určité špecifiká a východiská, s ktorými treba pri analýze rodových dopadovkrízy uvažovať.

V transformačnom procese sa v posledných dvoch desaťročiach stala dominantnou neoliberálna teória voľného trhu. Ani vlády hlásiace sa k ľavici a sociálnej demokracii neuskutočnili obrat k sociálnejším ekonomikám, ako ich poznáme zo škandinávskych krajín. „Ekonomická, sociálna a politická reštrukturalizácia predstavila neoliberálnu formu občianstva závisiacu na schopnosti generovať príjem.“(Charkiewicz, 2009)  Zásluhovosť (ako je definovaná napríklad pri výpočte dôchodkov) sa zásadne meria iba v monetárnom vyjadrení; teda schopnosťou zarábať peniaze a následne konzumovať. Neplatená práca, hlavne neplatená práca žien, nie je spoločnosťou považovaná za zásluhu dostatočnú ocenenia.

Transformácia stredoeurópskych ekonomík od plánovaného hospodárstva k trhovej ekonomike  mala silný vplyv na život žien a rodín a milióny žien stratili prácu. Len málo žien malo šancu využiť nové lukratívne možnosti ponúkané zahraničnými investormi a novými súkromnými firmami. Naopak, ekonomická aktivita žien, najmä tých mladších, v časoch transformácie ekonomiky silne poklesla. Napríklad ekonomická aktivita žien na Slovensku klesla za 10 rokov z 59,7 % (1990) na 52,6 % (2000). U mužov bol tento pokles menej dramatický ( z 73 % na 98,2 %).(UNIFEM, 2006).

Pre veľkú časť populácie v chudobných regiónoch postsocialistických krajín sa v posledných dvoch desaťročiach stala kríza permanentným životným stavom. Neoliberálne reformy, privatizácia systémov zdravotníctva a starostlivosti a strata sociálnych istôt zapríčinili zvýšenú zraniteľnosť (nielen) najchudobnejších vrstiev obyvateľstva. Na jednej strane prevládala nerovnosť v prístupe k novým možnostiam otvorených privatizáciou; na strane druhej práve ženy zaplatili najvyššiu cenu za presun zodpovednosti v oblasti starostlivosti a sociálnej reprodukcie zo štátneho systému na úroveň rodiny. (Charkiewicz, 2009) Rušenie štátnych zariadení starostlivosti o deti respektíve ich privatizácia znamenali pre ženy zvýšenú záťaž v oblasti reproduktívnej práce a následné problémy so zosúladením rodinného a pracovného života. Pre väčšinu žien bola transformácia ekonomiky charakterizovaná obdobím neistoty a tvrdej reality každodenného života.

Paradoxne v čase, keď po  ukončení ekonomickej reštrukturalizácie a po vstupe do Európskej únie začali aj tieto regióny pociťovať mierne zlepšenie situácie, udrela ekonomická kríza plnou silou a v priebehu týždňov zničila  dlho budovaný pocit sociálnej istoty veľkej časti populácie.

Ďalším špecifikom odlišujúcim nové členské štáty od západných krajín EÚ je ich semiindustriálny charakter. Kým v západnej ekonomike prevládajú služby a hovorí sa o tzv. deindustrializáciiekonomike služieb, krajiny strednej Európy sú stále silne závislé na výrobe a exporte, ktorý tvorí 70 až 80 % HDP. (Svetová banka, 2009) Hoci v priemyselnej výrobe tradične prevládajú pracovné miesta obsadzované mužmi, niektoré odvetvia ako textilná výroba a elektronika sú na najnižších výrobných pozíciách silne feminizované.

Demokracia budovaná uplynulých 20 rokov nedosahuje v našom regióne ani zďaleka úroveň západných krajín. Procesy radikálnych štruktúrnych zmien upevnili skupinové záujmy a identity a vytvorili nové, rodovo a triedne segregované rozdelenie práce, zdrojov a moci. (True, 2000) Typickými javmi stredoeurópskej politiky sú oligarchia a vláda záujmových skupín, podporujúcich strany naprieč politického spektra, ako i nepotizmus a tribalizmus demokracií karpatského typu a s nimi súvisiaci nedostatok transparentnosti a verejnej kontroly prostriedkov a moci.

Je len typické, že v spoločnostiach preferujúcich kultúru silných lakťov, nie je rodová rovnosť prioritou, ba ani otázkou hodnou politickej diskusie. Vládne opatrenia sú prijímané zásadne bez ohľadu na možné rôzne následky  na mužov a ženy napriek tomu, že vlády nových členských štátov EÚ sa k uplatňovaniu rodového hľadiska zaviazali podpísaním zmluvy o pristúpení k Európskemu spoločenstvu (tzv. Amsterdamskej zmluvy)[1].

Nedostatok rodovo zodpovedného prístupu sa samozrejme odráža aj v reakciách vlád na krízu. Uplatňovanie rodovej rovnosti je považované za zbytočný balast najmä v čase, keď sú potrebné činy hodné skutočných chlapov. Paradoxne tak dochádza k reprodukcii chýb, ktoré sú príčinami ekonomickej krízy – opatrenia sú  prijímané mocensky a ad hoc, s jediným krátkodobým cieľom naštartovania spotreby, a tým ekonomiky, bez hlbších kontextuálnych analýz možných dlhodobých následkov prijímaných rozhodnutí a zodpovednosti za ne.

Rodový rozmer krízy

Súčasná globálna ekonomická kríza má zreteľný rodový rozmer, ako v jej príčinách, tak aj v následkoch. Diskusie o tom sa vedú nielen vo feministických kruhoch, ale i na širokých ekonomických fórach. V preslávenom Davose položil vlani moderátor jedného panelu provokatívnu otázku, či by sme s Lehman Sisters – teda finančnými inštitúciami riadenými ženami – boli v rovnakom finančnom a ekonomickom chaose, ako sme dnes. Ženy a dokonca muži Davosu dospeli k vzácnej zhode: ženy by zachránili svet pred zničujúcou kultúrou hazardu dominujúcou na burzách (NY Times, 2009). Pohľad na fungovanie burzy totiž jasne hovorí, že jedným z dôvodov súčasnej ekonomickej krízy je rizikové a nezodpovedné správanie na finančných trhoch, na ktorých  dominujú muži a ich kultúra.

V prvom rade treba povedať, že muži a ženy sú v mnohých ohľadoch rovnakí a individuálne rozdiely medzi ženami alebo mužmi sú väčšie, ako priemerné rozdiely medzi pohlaviami. Hoci je nesporné, že aj medzi ženami je veľa takých, ktoré sú schopné a ochotné riskovať, v porovnaní priemerných povahových vlastností je sklon k riziku skôr typicky mužská vlastnosť. A akumulovaním veľkého množstva riskantne sa správajúcich indivíduí vzniká dominantná kultúra balansovania na ostrí noža, ktorá je hlavnou príčinou súčasnej finančnej a ekonomickej krízy. (NY Times, 2008)

Úvahy o rodovom kontexte sa objavujú aj pri víziách budúcnosti. Podľa nemeckých futurológov z Inštitútu budúcnosti bude mať finančná kríza najhlbší vplyv na trh práce. Úspešná kariéra a spoločenské uznanie boli donedávna hlavne doménou mužov a ženy boli skôr zatlačené do domácej sféry. Zaužívané typicky maskulínne formy práce a hierarchické usporiadanie sa vraj stanú minulosťou; v rýchlo napredujúcom   svete digitálnych informácií bude žiadaná najmä flexibilita. Nemeckí analytici a analytičky veria, že kým superzamestnanec mužského rodu ako ideál upadne do zabudnutia, tzv. ženské hodnoty, stratégie a vzorce správania sa získajú na dôležitosti a presadia sa v ekonomike, kultúre i politike. (Spiegel, 2009) Podobný článok  priniesol  aj prestížny časopis Foreign Policy (2009) s názvom „The Death of Macho“ , oslavujúci vzostup nových feminínnych hodnôt a prístupov.

Berúc do úvahy spomínané trendy sa teda môžeme opýtať: prispeje kríza automaticky k posilneniu rovnoprávneho postavenia žien a mužov a k priblíženiu sa k ideálu rodovej rovnosti? Hlbšia rodová analýza  následkov krízy však ukazuje iné; ženy sú ekonomickou recesiou postihnuté rovnako tvrdo ako muži, ale – ako to ukazuje ďalšia časť – často iným spôsobom.

Východiská pre rodovú analýzu dopadov krízy

Pre správne postavenú rodovú analýzu dopadov ekonomickej krízy musíme brať do úvahy rôzne faktory a  dimenzie. Na jednej strane musíme preskúmať následky konkrétnych balíčkov opatrení prijímaných vládami pre stimuláciu ekonomického rastu, teda vykonať tzv. analýzu benefit incidence. Tá skúma, kto profituje zo zdrojov a aký rôzny, priamy i nepriamy vplyv majú rozhodnutia o nich na pracovné i súkromné životy žien a mužov. Vhodným spôsobom na relevantné posúdenie protikrízových vládnych opatrení by bolo vykonanie ich rodovej analýzy; teda rodového rozpočtovania ex post. Samozrejme, ešte ideálnejšie by bolo uplatnenie rodového rozpočtovania ex ante, teda pred prijímaním samotných rozhodnutí. Ako však vidíme v praxi, pre podobné kroky nie je v čase krízy – a spravidla ani mimo nej – dostatok času a možností. Viac ako čas chýba však v tomto prípade politická vôľa.

Druhým a nemenej dôležitým aspektom je odhad dlhodobých dôsledkov  vládnych zásahov a stimulov na štrukturálne zmeny a hierarchiu vzťahov v spoločnosti. V tomto prípade je nutné zvažovať, aký vplyv má kríza a prijaté opatrenia na postavenie žien vo verejnom i súkromnom  priestore a posúdiť možné následky na už  dosiahnuté výdobytky v oblasti rodovej rovnosti a princípov sociálneho štátu.

Pre hĺbkovú analýzu rodových dopadov krízy potrebujeme aktuálne rodovo členené údaje nielen z trhu práce, ale aj iné ukazovatele zo sociálnej a súkromnej sféry. Práve kvôli nedostatku týchto údajov, resp. chýbajúcim štrukturálnym ukazovateľom mimo trhu práce je ťažké posúdiť následky recesie na ženy:

  • Údaje, ktoré máme k dispozícii, zaostávajú za realitou v dôsledku posunu pri zhromažďovaní dát a uverejňovaní prieskumov. Zvlášť v čase rýchlych zmien, aké sa dejú počas recesie, je to dôležitý faktor a tento posun často skresľuje existujúcu skutočnosť.
  • Ženy častejšie menia zamestnanie a častejšie pracujú v dočasnej a/alebo neformálnej práci. Opatrenia prijímané proti nezamestnanosti často nedokážu adekvátnym spôsobom zachytiť ich špecifickú skúsenosť.
  • Existuje len veľmi málo štúdií o ekonomickej aktivite zahŕňajúcich rodové hľadisko, o neformálnej alebo prekérnej práci, ako aj o kvalite života žien mimo trhu práce (napr. prístup ku kvalitným službám alebo zapojenie sa do spoločenských aktivít).
  • Existujúce štatistiky často uvažujú o homogénnych skupinách mužov a žien a neberú do úvahy rozdiely v rámci každej kategórie (chýba napr. triedenie podľa toho, či sú rodičia, podľa sociálneho statusu, veku, zdravotného postihnutia atď.). (Oxfam, 2010)

Keynesianizmus pre bohatých (mužov), neoliberalizmus pre chudobných (ženy)

Rast HDP je makroekonómami i politikmi považovaný za indikátor úspešnosti krajiny. Na druhej strane, mnohí z nich považujú vysoké verejné výdavky na sociálne systémy za zbytočnú záťaž, plytvanie verejných prostriedkov. Z toho vychádza fakt, že opatrenia prijaté na potláčanie krízy boli primárne zamierené na obnovenie rastu HDP, a nie na udržanie zamestnanosti a sociálnych výhod.

Hoci neoliberálne trhové hospodárstvo ako určujúca ekonomická dogma zásadne odmieta zásahy štátu do voľného trhu, v prípade krízových intervencií sa zrazu objavila vôľa tolerovať finančné transfery – pravda, iba jedným smerom, a to od verejných financií smerom k súkromným bankám a globálnym koncernom. Opačné snahy o reguláciu finančných trhov boli už menej úspešné.

Riešenie krízy naďalej podporuje záujmy kapitálu a trhových princípov konkurencie, efektívnosti a zisku na úkor záujmov mužov a žien, ich zabezpečenia a starostlivosti (Harcourt, 2009). Vlády hospodárskych mocností ako USA a Nemecko doslova naliali miliardy z verejných zdrojov do súkromných finančných inštitúcií, kým najzraniteľnejšie vrstvy v spoločnosti ostali odkázané na seba.[2]

Stratégie prijaté väčšinou vlád rozvinutých krajín vrátane strednej Európy odrážajú vplyv jednotlivých segmentov spoločnosti na politické rozhodnutia. Dominantné záujmové skupiny v spoločnosti majú silný hlas a vplyv, kým skupiny zraniteľných osôb, ako sú napr. slobodné matky s deťmi a ženy v preddôchodkovom veku, nie sú organizované, nedisponujú zdrojmi a nemajú lobistické skupiny, ktoré by zastupovali ich záujmy na verejnosti a u politických špičiek (snáď s výnimkou pár ženských mimovládnych organizácií, ktoré súčasná kríza väčšinou tiež ťažko postihla. .

Kým efekt krízy na automobilový priemysel zapĺňal titulky novín, strata pracovných miest žien nemala v médiách také prominentné miesto. (TUC, 2009) Priority protikrízových opatrení boli namierené hlavne na záchranu bánk, otraseného automobilového priemyslu a stavebníctva, pričom bol zreteľný dôraz vlád na podporu fyzickej, industriálnej infraštruktúry na úkor sociálnej. V praxi to ale znamená hlavne podporu odvetví s prevažne  mužskou zamestnanosťou. Typickým príkladom bola akcia nemeckej vlády na záchranu automobilky Opel, kým podobné opatrenia na záchranu prevažne ženských pracovných miest v obchodných reťazcoch ako Hertie a Quelle chýbali. (Reiner, 2009) Auto je pre väčšinu mužov statusovým symbolom; krach automobiliek by zrejme predstavoval pre hodnoty  maskulinity príliš hlbokú ranu, a preto mu bolo treba zabrániť za každú cenu. Takto možno vidieť aj záchrannú akciu slovenskej vlády – tzv. šrotovné. Podobné opatrenia na podporu krachujúceho textilného priemyslu už chýbali.[3]

V Poľsku, Čechách a na Slovensku sa kríza silne dotkla textilného priemyslu. Počet ohrozených prevažne ženských pracovných miest v Poľsku bol odhadnutý na 40.000. (Charkiewicz, 2009) Česká asociácia textilného priemyslu predpokladala  koncom roku 2008 počet ohrozených miest na 10 000. (Aktualne.cz, 2008) Na Slovensku Integrovaný odborový zväz s partnerskými organizáciami  zaslali posolstvo vláde a iným inštitúciám, v ktorom sa hovorí: „Na slovenský textilný, odevný, kožiarsky priemysel tvrdo dopadla hospodárska kríza a aj ďalšie prognózy sú nepriaznivé… ženy tvoria takmer 90 % zamestnaných a to hlavne v kategórií nad 50 rokov.“ (IOZ, 2009) Krízový balíček opatrení vlády SR však opatrenia na podporu zamestnanosti v textilnom priemysle neuvádza. Konkrétne kroky vedú k len k podpore budovania fyzickej infraštruktúry ako diaľnic a vysokorýchlostného internetu, zatepľovania budov a energetiky – teda všetko sektorov s typicky mužskou zamestnanosťou. (MH, 2009)

„V období od 1. 1. 2009 do 25. 05. 2009 bolo vládou Slovenskej republiky schválené poskytnutie investičnej pomoci v celkovom objeme 8 932 584 Eur. V súvislosti s realizáciou uvedených investícií sa predpokladá s vytvorením 258 nových pracovných miest…,“ píše sa v Koncepcii riadenia prílevu zahraničných investícií v kontexte globálnej finančnej a hospodárskej krízy. ( MH, 2009) Vytvorenie jedného pracovného miesta zahraničnými investormi stojí teda v prepočte viac ako 34 000 =Eur. Je zrejmé, že zlomok tejto sumy by stačil na záchranu 654 ženských pracovných miest v Makyte (Sme, 2009), ako aj v iných textilkách. Prihliadnuc na fakt, že firmy v USA, ktoré založili ženy, zabezpečujú vyššiu zamestnanosť ako 500 najväčších podnikov (Economist, 2009), môžeme prdpokladať, že počet pracovných miest napr. v službách starostlivosti vytvorených z týchto peňazí formou ekonomických stimulov pre podnikateľky by zabezpečil vyššiu a dlhodobejšiu zamestnanosť v rámci všetkých regiónov Slovenska.

Ne/zamestnanosť a model muža – živiteľa

Dlhodobý vplyv spomínaných opatrení na zmenu štrukturálnych podmienok je zrejmý. Krízové opatrenia potvrdzujú pretrvávajúci model muža ako živiteľa rodiny a zvýšené nároky na neplatenú prácu žien. Tento trend bol zreteľný aj v iných krízach, najmä po veľkej ekonomickej kríze v 30. rokoch minulého storočia. Legendárny Roosveltov New Deal v USA bol explicitne zameraný na vytváranie pracovných miest pre mužov, a tým preferovanie stereotypného usporiadania rodiny. (FP, 2009)

Podobne ako vo všetkých doterajších krízach sa objavuje tendencia spoliehať sa na ženy ako prirodzený a takmer neobmedzený zdroj neplatenej práce. (Elson, 2008) Politici vychádzajú z predpokladu, že ženy reproduktívnou neplatenou prácou ako poskytovateľky starostlivosti a záchrannej siete nahradia prípadné výpadky sociálnych systémov. V snahe šetriť verejné výdavky sa tak vlády pri nahradzovaní nedostatku verejných služieb stávajú závislé od ženskej, zle platenej alebo neplatenej práce. Pritom práve neplatená práca v oblasti starostlivosti je jednou z najväčších bariér pre rovnosť mužov a žien a negatívne vplýva na možnosti žien v ďalšom vzdelávaní, uplatnení v zamestnaniach s vyššími príjmami, účasti na sociálnych dialógu a v užívaní sociálnych východ (ILO, 2009).

Tento trend nadmerného  zaťaženia žien reproduktívnou prácou je zreteľný najmä v krajinách strednej Európy. Popri najvyššom počte odpracovaných hodín v zárobkovej činnosti je tu aj najväčší rodový rozdiel v podieľaní sa na neplatenej práci v domácnosti, kde ženy odpracujú zhruba o 20 hodín viac ako muži. Aj rodový rozdiel v zárobkoch tu patrí k najvyšším v rámci EÚ (EK, 2009)[4].

V spoločnosti sa stalo normálnym a prirodzeným spoliehať sa na flexibilitu žien smerom k trhu práce i mimo neho. V prípade potreby ženy slúžia ako rezervná armáda trhu práce (Bruegel, 1979). V čase konjunktúry alebo výpadku mužov z pracovného procesu[5] sú ženy vítanými pracovnými silami. V čase krízy je ich zamestnanie považované iba za „doplnkové“, zbytočne zaťažujúce pracovný trh a uprednostňuje sa model muža živiteľa. Kým mužské pracovné miesta sú charakterizované stabilitou (a preto ich v prípade krízy treba zachraňovať za každú cenu), pre pracovné miesta žien je typická flexibilita. K nej patria opatrenia na zosúladenie súkromného a pracovného života a z nich vyplývajúce rôzne flexibilné formy práce, flexikurita, flexiistota…, používané ako opatrenia na udržanie žien na trhu práce. Dá sa samozrejme polemizovať, nakoľko tieto formu v konečnom efekte napomáhajú k  vylúčeniu žien z práce na plný úväzok.

Zamestnanosť žien je ale podstatný faktor pre ich zrovnoprávnenie a ekonomickú samostatnosť. Strata práce pre slobodnú matku je existenčná katastrofa, pre vydatú ženu zas potvrdenie rodových stereotypov, asymetrického rozdelenia zdrojov, a tým moci v rodine, a potvrdenie modelu muža živiteľa.

Hoci strata práce muža má pre rodinu nesporne devastujúce ekonomické následky, a to najmä z hľadiska  jeho spravidla vyššieho príjmu, na štrukturálne zmeny v rodine a spoločnosti môže mať pozitívny vplyv. Ak sa živiteľkou rodiny stáva žena, zdôrazňuje sa tým dôležitosť platenej práce žien. Súčasne sa ich znevýhodnenie v pracovnom procese stáva zjavnejším, nakoľko postihuje celú rodinu, a v konečnom efekte scitlivuje na diskrimináciu žien, akou je napr. rodový rozdiel v zárobkoch. (Smith, 2009) Navyše, nezamestnaný otec rodiny má zákonite viac času na prevzatie časti zodpovednosti za reproduktívnu prácu v domácnosti a výchovu detí.

Verejné financie a sociálne služby

Masívnymi dotáciami do súkromných inštitúcií bankového a výrobného sektora vlády preniesli riziko súkromných dlhov na verejné financie, a tým na daňových poplatníkov. Peniaze vynaložené na priamu podporu ekonomiky a spotreby, ako i znížený príjem z daní v dôsledku krízy musia však byť v záujme vyrovnávania rozpočtových deficitov ušetrené na strane výdavkov. „Dlhy, ktoré vytvárajú vlády na záchranu bánk a priemyslu, vedú k úsporám v sociálnych výdavkoch,  v poskytovaní verejných služieb a privatizácii verejného majetku a inštitúcií.“ (Women’s Working Group, 2009)

Dá sa teda očakávať ďalšie zvyšovanie nezamestnanosti žien v obchode a komerčných službách najmä v dôsledku celkovému poklesu konzumu, ako aj vo verejnom segmente služieb a správy následkom krátenia rozpočtov.

Šetrením výdavkov na verejné služby sú ženy sú postihnuté dvojnásobne; ako spotrebiteľky, ktoré sú viac odkázané na služby starostlivosti, a ako zamestnankyne, ktoré tvoria dve tretiny z počtu zamestnaných ľudí v týchto sektoroch. To opäť platí najmä v našom regióne; Slovensko a Estónsko majú v rámci EÚ najvyššiu mieru rodovej segregácie v  profesiách – viac ako 30% (EK, 2009).

Vplyv krízy je vo všetkých krajinách strednej Európy viditeľný v zhoršenom prístupe k základným službám, ako sú zdravotníctvo, školstvo a služby starostlivosti o deti[6]. Konkrétne údaje hovoria o zatváraní škôl (Bulharsko), o šetrení na platoch pre učiteľky a rastúcom počte žiakov na učiteľa (Estónsko), ako aj o šetrení na opatrovateľských službách. Počet materských škôl sa znižuje (Bulharsko), otváracie hodiny sa skracujú (Estónsko) a cena týchto služieb narastá. Iné dôkazy poukazujú na zníženie dotácií na knihy a učebné materiály (Estónsko) alebo dotácií na stravovanie v materských školách (napr. v Maďarsku boli znížené o dve tretiny). V Estónsku boli už prijaté opatrenia ako plne platená rodičovská dovolenka alebo podpora školopovinných detí  v dôsledku krízy zrušené. (Oxfam, 2010)

Bulharská vláda plánovala zatvoriť počas prvého polroka 2010 až 80 nemocníc a 50 škôl, väčšinu z nich v rurálnych oblastiach. (Oxfam, 2010) Takéto opatrenia majú negatívny dopad na ženy nielen preto, že sú v týchto službách  zamestnané. Ženy preberajú väčšiu časť zodpovednosti za starostlivosť o deti a nevládnych členov rodiny; viac času potrebného na zdravotné ošetrenie vo vzdialenejších zdravotníckych zariadeniach následne znamená re ženy dlhšie absencie a tým znevýhodnenie v pracovnom procese.

Subjektom šetrenia verejných financií je aj krátenie nemocenských dávok. V Estónsku a Čechách bolo predĺžené obdobie neplatenia v prípade choroby resp. ošetrovania člena rodiny na 3 dni. V praxi to znamená negatívny dopad najmä na ženy, ktoré sa tradične starajú o choré deti a závislé osoby. (Oxfam,2010)

Znepokojenie vyvoláva aj zhoršená dostupnosť služieb sexuálneho a reprodukčného zdravia, nakoľko tieto majú zásadný význam v úsilí o dosiahnutie rodovej rovnosti. Pozorovania sociálnej pracovníčky medzi rómskymi ženami na Slovensku hovoria o znížení  používania  antikoncepcie kvôli nedostatku financií. (Oxfam,2010)

Diskriminačné praktiky

Následkom ekonomickej krízy sú aj zmeny v štruktúre zamestnanosti, napríklad zvýšenie neistoty pracovného miesta a zníženie sociálnej ochrany, ktoré majú negatívny vplyv hlavne na chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Tlak na zabezpečenie príjmov v domácnosti spôsobuje, že najmä ženy sa rozhodujú prijať prácu aj pod ich úrovňou vzdelania a kvalifikácie. (ILO, 2009)

Kríza posilnila aj niektoré diskriminačné praktiky. Niektorí zamestnávatelia využívajú krízu ako alibi pre zneužitie pracovnej sily najmä žien, ktoré sú skôr ochotné pracovať v neistých a prekérnych podmienkach, za menší plat a bez sociálneho zabezpečenia. Rovnako môžu zamestnávatelia využiť príležitosť na obmedzenie iniciatív v prospech rodovej rovnosti alebo dokonca používať nelegálne praktiky s cieľom ušetriť finančné prostriedky ako je prepúšťanie tehotných pracovníčok, nevyplácanie mzdy atď. (Oxfam, 2010)

Podľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva „znížila hospodárska kríza citlivosť obetí voči sexuálnemu obťažovaniu. Prioritou pre dotknuté osoby je získať vhodné zamestnanie, alebo si ho udržať“, preto sú skôr ochotné akceptovať diskrimináciu. (SITA, 2009)

Materstvo

Materstvo znamená pre ženy znevýhodnenie na trhu práce a robí ich mimoriadne zraniteľnými na akékoľvek zmeny k horšiemu.  Platí pre ne povestné „last to be hired, first to be fired“ (prijímané ako posledné, prepúšťané ako prvé). (de Souza, 1995)

Economist tvrdí, že nie sexizmus, ale materstvo je rozhodujúcim faktorom prispievajúcim k diskriminácii žien na trhu práce. V USA zarábajú bezdetné ženy takmer porovnateľne s ich mužskými kolegami, kým matky výrazne menej. (Economist, 2009) Takáto generalizácia je samozrejme príliš zjednodušujúca. Ženy ako skupina sú kvôli stále pretrvávajúcim rodovým stereotypom subjektom rodovej diskriminácie bez ohľadu na ich to, či deti majú, alebo nie (pretože sa očakáva, že sú ženy a zákonite deti niekedy budú mať).

Trend nadmerného znevýhodnia matiek na trhu práce je však zreteľný, a to hlavne v krajinách strednej Európy. Údaje v zamestnanosti rodičov detí do 12 rokov ukazujú výrazný rodový rozdiel v neprospech žien. Najväčší rozdiel v zamestnanosti matiek malých detí v porovnaní so ženami bez detí resp. so staršími deťmi je v Čechách (32,3%), potom v Maďarsku (27,5%) a na Slovensku (24,2%). Pre porovnanie: v západných krajinách sa tento rozdiel pohybuje približne na úrovni 10%. U mužov je trend opačný; v celej EÚ pracuje viac otcov detí do 12 rokov o 5 až 10% (EK,2009)[7].

V krajinách strednej Európy je v rámci EÚ najnižší podiel ľudí pracujúcich na menej ako 8 hodín denne. Hoci z hľadiska ekonomickej samostatnosti žien nie je práca na čiastočný úväzok dlhodobým riešením, jej nedostupnosť znamená, že matky s malými deťmi spravidla vypadnú z pracovného procesu najmenej na 3 roky. To je v dobe enormne rýchleho rozvoja informačných technológií príliš dlhý čas a po návrate do práce majú často problémy začleniť do pracovného procesu a kariérneho postupu.

V roku 2006 len 5 členských štátov (DK, NL, SE, BE, ES) naplnilo Lisabonské ciele ohľadom pokrytia detskými jasľami pre najmenej 33% detí do 3 rokov. Krajiny nášho regiónu sa k týmto cieľom ani nepribližujú; Slovensko, Maďarsko, Poľsko a ČR nedosahujú ani 10% pokrytie.[8] (EK, 2009)

Mnohé rodiny, hlavne tie jednorodičovské s veľkou prevahou žien (85 % v rámci EÚ), sú závislé na sociálnych dávkach ako sú príspevok počas materskej/rodičovskej dovolenky alebo detské prídavky.  V čase recesie sú kvôli úspore verejných výdavkov tieto často krátené. Príkladom sú úsporné opatrenia prijaté Českou vládou na potláčanie následkov krízy, ku ktorým patrilo zníženie materského príspevku o pätinu. (Feminismus.cz, 2009)

Ženy ohrozené chudobou paradoxne vnímajú materstvo ako východisko z krízy. Zákonná ochrana v tehotenstve a materstve im zabezpečuje udržanie zamestnania a tým aspoň dočasnú istotu, ako aj finančnú podporu. Zvýšený počet tehotných pracovníčok pozorovali napríklad v oddelení ľudských zdrojov v nadnárodnej spoločnosti v Lotyšsku, kde štvrtina zamestnankýň v zimných mesiacoch roku 2009 očakávala dieťa. (Pietruchová, 2009)

Ženy v lepších pozíciách a s dlhodobejšími kariérnymi plánmi majú naopak obavy v krízovej situácii otehotnieť, nakoľko sa obávajú o stratu svojej karirérnej pozície. V prieskume o následkoch krízy uskutočnenom medzi ženami v Nemecku súhlasilo 78% respondetiek s tvrdením, že „mať dieťa v dnešných časoch je luxus“. (WZB, 2009)

Chudoba a kvalita života

Vymedzenie pojmu chudoba podmieňuje aj chápanie súvislosti medzi jej príčinami, následkami a rodom.  Ak „byť chudobný/á“ znamená nedostatok príjmov a obmedzenie spotreby tovaru a služieb ( tzv. spotrebná a príjmová chudoba), potom rodová analýza chudoby bude zúžená len na porovnávanie úrovne príjmov. Z holistického hľadiska znamená chudoba popretie práva a možnosti (alebo schopnosti) na prijateľnú úroveň života. Takáto definícia umožňuje začleniť do analýzy aj otázky ako je súvislosť medzi chudobou a rozhodovacou právomocou, chudoba zdrojov pre sebaurčenie a nedostatok času. V diskusii o rodovom hľadisku chudoby sú práve tieto aspekty rozhodujúce. Ženy spravidla disponujú menšími zdrojmi ako muži, a to aj  pokiaľ ide o čas a slobodu voľby. (Niemanis, 2007)

Rodová nerovnosť je dôležitý kauzálny faktor pri chronickej chudobe celej domácnosti a jej medzigeneračnej reprodukcii. Čím viac žien žije v nedostatku, tým viac detí a starších ľudí v ich starostlivosti je ohrozených. (Niemanis, 2007) Rodovú nerovnosť a chudobu je preto potrebné chápať ako reťazovú reakciu alebo dokonca ako začarovaný kruh.

Hoci sa chudoba sa týka domácností, mužov a žien, a spoločenstva ako celku, dolieha spravidla ťažšie na ženy. V celosvetovom meradle sú ženy v porovnaní s mužmi zreteľne chudobnejšie a extrémna chudoba prevláda najmä medzi ženami. Platí to aj vo všetkých členských štátoch EÚ, hoci rozdiely sa od krajiny ku krajine rôznia.(EP, 2004)

Štrukturálne príčiny chudoby majú nadmerný vplyv na ženy. Ohrozenie chudobou sa týka najmä žien v jednorodičovských rodinách. Podľa prieskumu EU-SILC z roku 2005 bola miera rizika chudoby na Slovensku v roku 2004 na úrovni 13,3 %.  Podiel jednorodičovských rodín žijúcich pod hranicou chudoby dosiahol 31,7 %, pričom viac ako 90 % jednorodičovských domácností tvoria matky s deťmi.“ (MPSVR, 2009)

Prieskumy s postupujúcou krízou ukazujú ďalšie zvyšovanie chudoby žien následkom znižovania príjmov, zvyšovania výdavkov na bývanie a energie a nárastu životných nákladov. Z toho vyplýva napríklad vyššia zadĺženosť, ťažkosti so splácaním úverov a menej potravín horšej kvality. Mimoriadne alarmujúce hlásenia prichádzajú od ženských organizácií z rurálnych oblastí Rumunska a Bulharska. (Oxfam, 2010)

Násilie páchané na ženách

Rodovo podmienené násilie má mnoho podôb a príčin. K najzávažnejším príčinám patrí nesporne asymetrické rozdelenie moci medzi mužmi a ženami, a to vo verejnom, ako aj v súkromnom živote.

Podľa prieskumov priniesla ekonomická recesia zvýšený výskyt rodovo podmieneného násilia na verejnosti i v domácnosti. Zvýšenie extrémnej chudoby všeobecne spôsobuje nárast intenzity obchodovania so ženami, prostitúcie, násilia v intímnych vzťahoch a všetkých foriem vykorisťovania. (EP, 2004) Tzv. ekonomická prostitúcia sa v čase krízy objavuje nielen v chudobnejších krajinách a regiónoch. Podľa nemeckých zdrojov je na uliciach Berlína 60% prostitútok domáceho pôvodu, mnoho z nich vo veku nad 40. Tento jav bol pred krízou nemysliteľný. (Zeit, 2009) Podľa sociálnej pracovníčky zo Slovenska sa zvýšil počet obchodovaných dievčat a žien v rómskych osadách. Podobné pozorovania boli hlásené aj z Maďarska. (Oxfam, 2009)

Ekonomická recesia vyvíja tlak na rodiny a posilňuje podmienky, spojené so zvýšenou intenzitou násilia páchaného na ženách v intímnych vzťahoch. Stres z obavy alebo straty práce muža funguje pritom ako spúšťač; frustrovaní muži sa podľa psychológov horšie vyrovnávajú s krízovými stavmi a môžu inklinovať k zvýšenej agresivite.  (FP, 2009)

„Stres spôsobený napätím na pracovisku a meniace sa kultúrne normy môžu mať vplyv na domácnosti, kde etablované patriarchálne normy zaručujú mužom autoritu a moc nad ženami. Ekonomická neistota a zhoršujúce sa pracovné podmienky môžu spôsobovať stres, prenášaný domov. Cyklus chudoby, stresu a násilia v intímnych vzťahoch je veľmi ťažké prelomiť: chudoba vytvára stres, domácnosti nemajú zdroje na vyrovnanie sa so stresom a stres je zdrojom násilia.“ (Weissman, 2007, preklad autorka)

Strata práce muža a model ženy – živiteľky otriasa základnými atribútmi maskulinity a vytvára tým tlak na tradičné usporiadanie rodiny. Podobne môže nárast diskriminácie žien na pracovisku zvýšiť neistotu a zraniteľnosť žien aj v domácom prostredí.  (Weissman, 2007)

Ženské organizácie z rôznych krajín poukazujú na rastúci počet obetí domáceho násilia (Bulharsko, Estónsko, Rumunsko a Slovensko, ale západné krajiny ako Írsko, Holandsko a Škótsko). V krízových centrách pomoci sa následkom šetrenia verejných zdrojov začína prejavovať nedostatok zdrojov. Pomoc zvyšujúcemu sa počtu obetí tak musí byť pokrytá z menšieho objemu finančných prostriedkov. (Oxfam, 2010) Tu je opäť pozorovateľný trend spoliehania sa na sociálnu sieť žien, ktorá má v čase krízy nahradiť verejné služby.

Ženské MVO významne prispeli k legislatívnym zmenám, zavádzaniu rodovej politiky a k zmene postoja verejnosti v celej Európe. Ich úloha v obhajobe záujmov žien je v čase recesie zásadná. Napriek tomu poklesla finančná podpora nielen pre krízové centrá, ale pre ženské mimovládne organizácie ako také, a to najmä v strednej Európe. Situáciu ženských mimovládnych organizácií sa v čase recesie stáva neistou najmä v Bulharsku, Maďarsku, Lotyšsku, Rumunsku a Slovensku (Oxfam, 2010), kde neexistujú štandardné schémy financovania mimovládneho sektora a kultúra podporovania občianskej spoločnosti. Naopak, kríza môže slúžiť ako zámienka pre umlčanie kritických a tým nepohodlných organizácií.

Poučenie z krízového vývoja?

Aký vplyv budú mať všetky spomínané znevýhodnenia na ženy? Bude budúcnosť po kríze iná alebo naopak, stane sa kríza budúcnosťou? Majú pravdu nemeckí futurológovia, ktorí tvrdia, že súčasná recesia nie je horšia ako očistná letná búrka a svet po kríze bude lepší, citlivejší a zodpovednejší, pričom sa v ňom presadia feminíne vzorce správania vedúce k zásadnej zmene kultúry? (Spiegel,2009)

Alebo má pravdu Foreign Policy? To predpovedá, že „osou globálneho konfliktu v tomto storočí nebudú bojujúce ideológie, ani geopolitická konkurencia, ani stret civilizácií. Nebude to rasa ani etnicita. Bude to rod a tento konflikt nebude bez násilia.“ (FP, 2009)

Zmena podnikovej kultúry

Trh – a nielen ten finančný – sa stal príliš agresívnym, príliš nenásytným a príliš málo hľadiacim na dôsledky a zodpovednosť za jednotlivé rozhodnutia. V popredí teda stojí otázka, ako limitovať rizikové a nezodpovedné správanie bankových inštitúcií na trhu? Len prísnejšie opatrenia a prevzatie väčšej zodpovednosti samotných bánk nepostačia, nevyhnutná je zásadná zmena kultúry týchto inštitúcií. je dosiahnuteľná cieleným presadzovaním žien do rozhodovacích pozícií.

Harvardský ekonóm Kenneth Rogoff hovorí o potrebe rodovej rozmanitosti vo finančnom sektore. V Davose poukázal na fakt, že to bola žena, nemecká kancelárka Angela Merkel, ktorá volala po väčšej transparentnosti a kontrole finančných trhu ešte pred kolapsom – a ostala sama, bez podpory mužských kolegov z ostaných mocností. (NY Times, 2009)

Podobne prípady známe ako „whistleblowers”,  Sherron Watkins v Enrone a Cynthia Cooper vo WorldCom, ktoré spustili lavíny poukazujúce na nezodpovedné a neetické správanie sa ich podnikov, boli ženy. (Wall Street Journal, 2002)

Zmena feministického prístupu?

Rogoff nie je jediný, kto volá po väčšej rodovej diverzite. Tento názor sa pravidelne objavuje v renomovaných médiách a analytických štúdiách (FP, Economist, 2009). Feministické ekonómky a teoretičky patria pochopiteľne k tým, kto najvýraznejšie obhajuje vyššie zastúpení žien v rozhodovacích pozíciách. Paradoxne využívajú diferenčný feminizmus ako najsilnejší argumentom, odvolávajúc sa často na evolučne a biologicky podmienené rozdielne vlastnosti a priority mužov a žien. Po troch desaťročiach odmietania biologického esencionalizmu zo strany ženského hnutia sa zrazu karta obracia.  Keď sa aspoň tí pokrokovejší nechali presvedčiť, že biologické pohlavie je zlým faktorom pre posudzovanie kvalít a schopností jednotlivca, feministické texty sa k nemu vracajú. (Economist, 2009) Nachádzame sa tu však na povestnom slipery slope (šmykľavý svah); biologický esencializmus bol v novodobej histórii ľudstva vždy zneužívaný proti ženám.

Medzi prioritami slobodného mladého investičného bankára, pracujúceho s virtuálnymi miliónmi s ľahkosťou hráča počítačových hier a zarábajúceho pritom neúmerne vysoké provízie, a matkou troch detí, ktorá žije z ruky do úst, existujú bez pochybností obrovské rozdiely. Tieto rozdiely však nemôžeme pripísať pohlaviu. Wall Street plné klonov Margaret Thatcher by neprinieslo žiadnu zmenu. A aj keď môžu hrať určité biologické stimuly svoju úlohu[9], príťiny finančnej krízy nie je možné takto zúžiť. Zásadným problémom je bezohľadný mocenský ekonomický systém, umožňujúci v záujme dosahovania enormných ziskov pre úzku skupinu jednotlivcov ohroziť stabilitu globálnej ekonomiky a väčšiny ľudí tohto sveta. Tento systém je jednoznačne spôsobený formou socializácie, vo feministických kruhoch nazývanou familiárne old boys nettwork. Výstižne ho popísala Halla Tomasdottir, šéfka jednej z mála bánk na Islande, ktorá ostala v kríze solventná: „99% z nich chodilo do rovnakých škôl, jazdia na rovnakých autách, nosia rovnaké obleky a majú rovnaké prístupy. Oni nás dostali do tejto situácie – a veľmi dobre sa pri tom bavili.“ (Spiegel,2009)

Hľadanie nového ekonomického systému

Súčasná globálna hospodárska kríza nevyhnutne povedie k reštrukturalizácii svetovej ekonomiky. Otázkou je, aké hlboké tie zmeny budú. Finančná architektúra je v súčasnosti pod kritickým pohľadom a diskutuje sa o zásadných návrhoch na jej reformu. Táto architektúra rovnako ako navrhované reformy majú rodový rozmer. (Walby, 2009)

Nositeľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz (2009) hovorí o potrebe začlenenia tých, ktorí nesú riziko následkov, do rozhodovacích procesov vo finančnom sektore. Z rodového pohľadu sú to práve ženy, ktoré sú vylúčené z vplyvu na chod globálneho kapitálu. Ženy môžu mať pri rozhodovaní (aj) vo finančníctve rôzne priority a postupy, čo môže priniesť pozitíva pre celý systém. (Walby, 2009) USA už prijalo zákon na reguláciu finančného trhu, na ktorom sa ženy ako Mary Shapiro, riaditeľka Agentúry pre finančnú ochranu spotrebiteľov, podieľali zásadným spôsobom.

Feministická ekonomika poukazuje v tomto kontexte hlavne na potrebu zmeny prístupu pri uvažovaní o vytváraní hodnôt. Súčasná ekonomika berie do úvahy iba produkciu v hospodárstve ako verejnej sfére, kým domáca sféra a štát sa považujú iba za konzumentov. Feministická ekonómka Mascha Madörin (2004) odmieta takýto pohľad a naopak tvrdí, že aj domácnosti a iné inštitúcie, v ktorých sa vykonáva neplatená práca, musia byť brané ako produktívna súčasť ekonomiky s inou/vlastnou pracovnou a kapitálovou logikou. Preto je potrebné vyvinúť novú ekonomickú teóriu, ktorá bude zohľadňovať celú spoločnosť vrátane neplatenej práce a kvality života jednotlivca a nastaviť tomu zodpovedajúce kritériá. Takáto teória musí zohľadňovať rodové a mocenské pomery nielen vo verejnej, ale i v súkromnej sfére. (Pietruchová, 2007)

Feministické ekonómky potrebujú v snahe ovplyvňovať globálne ekonomické procesy hľadať spojencov v alternatívnych hnutiach ako je ekologické, ktoré poukazuje na neudržateľnosť neustáleho rastu konzumu a produkcie a nadchádzajúcu krízu zdrojov a klímy. Podobne antiglobalisti a hnutie proti chudobe môžu byť silnými spojencami pri vytváraní alternatívnych ekonomických konceptov.

Závery

Berúc do úvahy spomínané fakty a trendy, vynárajú sa dve  základné otázky:

– Prispeje kríza k zásadnejším zmenám v prospech žien a rodovej rovnosti?

– Ak áno, odrazia sa tieto trendy aj v krajinách strednej Európy?

Odpoveď na prvú otázku je zrejme áno, aspoň v najrozvinutejších krajinách. Trend ekonomického posilňovania žien, nastúpený pred generáciou, môže kríza skutočne posilniť. Dá sa však pochybovať, že pôjde naozaj o revolučné zmeny. Súčasný systém s mocenskými štruktúrami a rodovou hierarchiou, budovaný a udržiavaný stáročia, je veľmi hlboko zakorenený a  vyhovuje tým, ktorí majú moc a možnosti zmeniť ho.

Ženy v celosvetovom meradle vlastnia iba stotinu kapitálu. Je to príliš málo na to, aby mohli ovplyvňovať jeho chod. Je pravdepodobné, že sa dočkáme vážnych trhlín v sklenom strope a väčšej rodovej rozmanitosti na najvyšších úrovniach globálnych finančných inštitúcií. Na revolúciu to však bude sotva stačiť. Pokiaľ sa pozitívny trend prejaví iba v pracovnom procese, bez radikálnych zmien na úrovni domácností, vyhrali sme bitku, ale nie vojnu.

Situácia v nášom regióne je iná a preto je pravdepodobnejšia odpoveď na druhú otázku nie. Ak neexistovala politická vôľa na posilňovanie rodovej rovnosti pred krízou, tá samotná ju neprinesie. Ekonomické problémy k nám boli importované príliš zďaleka na to, aby sa dalo poukázať na ich rodové rozmery a aby to relevantní ľudia aj dokázali a chceli pochopiť. O rodovom kontexte krízy a ekonomiky ako takej sa u nás zatiaľ, s výnimkou feministických kruhov, vôbec nediskutuje.

Prioritou pre naše krajiny je návrat k rastu HDP a jeho posilnenie. Kapitálovotvorná vrstva (mužov) a zamestnávatelia sa určite stanú, v záujme podpory ekonomiky a udržania zamestnanosti, nedotknuteľnými. Či je to už z nedostatku osvety a/alebo znalosti angličtiny, je zrejmé, že slovenskí podnikatelia nečítajú Economist ani iné zahraničné materiály. Inak by nemohlo dôjsť k situácii, aby zamestnávatelia v rámci tripartity odmietli akékoľvek opatrenia v prospech rodovej rovnosti[10] (a vláda s tým súhlasila).

Nárast deficitu verejných financií vytvorí tlak na šetrenie, ktorý – ako sme ukázali – dopadne najmä na ženy a tie, preťažené dvojitou záťažou v práci a domácnosti, budú mať sotva kapacitu a energiu na kariéru a angažovanie sa vo veciach verejných. Tak, ako sa ženy nestali víťazkami postsocialistickej ekonomickej transformácie v strednej Európe, nehrozí u nás ani toľko na Západe oslavované víťazstvo žien v kríze.

Súčasný systém a návrat k business as usual jednoducho príliš vyhovuje mocným mužom na to, aby ním kríza otriasla v základoch.

Add to FacebookAdd to DiggAdd to Del.icio.usAdd to StumbleuponAdd to RedditAdd to BlinklistAdd to TwitterAdd to TechnoratiAdd to Yahoo BuzzAdd to Newsvine

Zdroje:

Aktualne.cz (2008): “Textilky propouštějí ve velkém. Mizí stovky míst.”  http://aktualne.centrum.cz/ekonomika/domaci-ekonomika/clanek.phtml?id=621904

Bruegel, Irene (1979): “Women as a Reserve Army of Labour: A Note on Recent British Experience.” In: Feminist Review, No. 3, 1979. Palgrave Macmillan Journals.

CNBC (2009): „Winners and Losers in Recession’s Battle of the Sexes“ 7.10.2009 http://www.cnbc.com/id/33210088/Winners_and_Losers_in_Recession_s_Battle_of_the_Sexes

Charkiewicz, Ewa (2009): “The Impact of the Crisis on Women in Central and Eastern Europe.” Associa­tion for Women’s Rights in Development (AWID). http://www.awid.org/eng/Issues-and-Analysis/Library/The-Impact-of-the-Crisis-on-Women-in-Central-and-Eastern-Europe2

DALY, Kevin (2007): “Gender Inequality, Growth and Global Ageing.! In: Global Economics Paper No: 154. Economic Research from the GS Institutional Portal. http://pslforum.worldbankgroup.org/docs/Kevin_Daly_Global_Ageing_Gender_Inequality.pdf

DE SOUZA,  Heitor Gurgulino: Women Pivot of Development. United Nations University. Príspevok na 4. svetovej konferencii žien v Pekingu, 1995 http://www.un.org/esa/gopher-data/conf/fwcw/conf/una/950908171913.txtEconomist (2006): “The importance of sex.” 12.4.2006 http://www.economist.com/opinion/displaystory.cfm?story_id=6800723

Economist (2009): “The female power.” 30.12.2009. http://www.economist.com/displaystory.cfm?story_id=15174418

Economist (2009): „We did it!“ 30.12.2009 http://www.economist.com/opinion/displaystory.cfm?story_id=15174489

Elson, Diane (2008): „Gender Equality and the Economic Crisis.“ Presentation on IDRC/SID-OG meeting, Ottawa. http://www.idrc.ca/uploads/user-S/12278146671Diane_Elson_Gender_Equality_and_the_Economic_Crisis.pdf

Ermer, Elsa, Cosmides, Leda, & Tooby, John (2008): „Relative status regulates risky decision-making about resources in men: Evidence for the co-evolution of motivation and cognition.“ Evolution and Human Behavior, 29. http://escholarship.org/uc/item/2k57g6jr

European Commission (EC,2009): “Equality between women and men — 2009. REPORT FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS. Brusel. http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=SEC:2009:0165:FIN:EN:DOC

European Parliament (EP,2004) „Resolution on women and poverty in the European Union“ (2004/2217(INI)), 2004. http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=P6-TA-2005-0388&language=EN&ring=A6-2005-0273

Feminismus.cz (2009): „Výzva vládě: nekraťte peněžitou pomoc v mateřství.“ http://www.feminismus.cz/fulltext.shtml?x=2197583

Foreign Policy (2009): „The Death of Macho“ Júl/august 2009. http://www.foreignpolicy.com/articles/2009/06/18/the_death_of_macho

Harcourt, Wendy (2009): „The Impact of the Crisis on Women in West Europe.“ Associa­tion for Women’s Rights in Development (AWID). http://www.awid.org/eng/Issues-and-Analysis/Library/The-Impact-of-the-Crisis-on-Women-in-West-Europe2

International Labour Office (ILO,2009): „Gender equality at the heart of decent work.“ Geneva

Integrovaný odborový zväz (IOZ,2009): „Posolstvo sociálnych partnerov textilného, odevného a kožiarskeho priemyslu.“ Žilina, 26.2.2009 http://www.atop.sk/atop_2003/data/POSOLSTVO.doc

Journal of Leadership & Organizational Studies (2004): “Featured interview Sherron Watkins, former Vice President for Corporate Development of Enron.“ 22.6.2004. http://www.allbusiness.com/educational-services/business-schools-computer/290768-1.html

Madörin, Mascha (2004): “Economic and social policy: old patterns of thinking and new perspectives.” Príspevok na konferencii International Conference Better Business – Creating a Gender-Equal Europe! Frauenakademie München. 2004. http://www.frauenakademie.de.

Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR,2009): “Stratégia vývoja domáceho dopytu ako hlavného stimulačného predpokladu pre budúce podnikateľské prostredie a nástroja na riešenie dosahov globálnej svetovej recesie.” http://www.economy.gov.sk/strategia-vyvoja-domaceho-dopytu-ako-hlavneho-stimulacneho-predpokladu-pre-buduce-podnikatelske-prostredie-a-nastroja-na-riesenie-dosahov-globalnej-svetovej-recesie/132122s

Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR,2009): “Koncepcia riadenia prílevu zahraničných investícií v kontexte globálnej finančnej a hospodárskej krízy.” http://www.economy.gov.sk/koncepcia-riadenia-prilevu-zahranicnych-investicii-v-kontexte-globalnej-financnej-a-hospodarskej-krizy/132121s

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) SR (2009): „Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku a o Činnosti Rady vlády SR pre rodovú rovnosť“. http://www.gender.gov.sk/index.php?id=626&sID=a5d17c689a31162136e4121dc1cc9260

Niemanis, Astrida at all (2007): Gender Mainstreaming in Practice: A Toolkit. PART II: Sectoral Briefs. Unated Nations Development Program. Second Edition. Bratislava. ISBN: 978-92-9504-265-0.

NY Times (2009): „Where would we be if women ran Wall Street?” 1.2.2009. http://www.nytimes.com/2009/02/01/business/worldbusiness/01iht-gender.3-420354.html

NY Times (2008): “What caused the crunch? Men and testosterone.” 30.9.2008. http://women.timesonline.co.uk/tol/life_and_style/women/the_way_we_live/article4848188.ece

OXFAM a European Women´s Lobby (2010): „The Invisible Crisis.“  http://www.oxfam.org.uk/resources/policy/economic_crisis/economic-crisis-women-poverty-exclusion-eu.html

PALMER, Jasom: „Traders’ raging hormones cause stock market swings.“ New Scientist. April 2008 http://www.newscientist.com/article/dn13664-traders-raging-hormones-cause-stock-market-swings.html?feedid=online-news_rss20

Pietruchová, Oľga (2009): „Gender Impact Assesment of Economic Crisis in the EU.“ https://pietruchova.wordpress.com/crisis

Pietruchová, Oľga (2007): „Nedocenená práca žien. História, legislatíva a konceptualizácia rodového rozdielu v odmeňovaní.” In: Aká práca, taká pláca? Aspekty rodovej nerovnosti v odmeňovaní. Aspekt, 2007. ISBN 978-80-85549-76-8 http://www.aspekt.sk/download/aka_praca_lom_web.pdf

Reiner, Sabine (2009):  „Wem nutzen die Konjunkturpakete?“ In: Antworten aus der feministischen Ökonomie auf die globale Wirtschaftsund Finanzkrise, Friedrich-Ebert-Stiftung

SITA (2009): „Obetí obťažovania neubudlo, prioritu má práca.“ http://www.topky.sk/cl/10/492289/Obeti-obtazovania-neubudlo-prioritu-ma-praca

SME (2009): „Makyta prepustí 654 ľudí.Dôvodom je aj rast minimálnej mzdy.“ utorok 3. 11. 2009. http://povazska.sme.sk/c/5092521/makyta-prepusti-654-ludi-dovodom-je-aj-rast-minimalnej-mzdy.html

Smith, Mark (2009): Analysis Note: „Gender Equality and Recession.“ EGGE – European Commission’s Network of Experts on Employment and Gender Equality issues – Fondazione Giacomo Brodolini. Grenoble Ecole de Management. http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=2839&langId=en

Spiegel (2009): „Wie sich die Welt durch die Finanzkrise wandelt.“ 10.06.2009. http://www.spiegel.de/wirtschaft/0,1518,629345,00.html

SPEGEL (2009): „Frauen greifen nach der Macht“ 22.4.2009.  http://www.spiegel.de/politik/ausland/0,1518,619758,00.html

SVETOVÁ BANKA (2010): Turmoil at Twenty – Recession, Recovery, and Reform in Central and Eastern Europe and the Former Soviet Union. Editors: Mitra.P.at all. International Bank for Reconstruction and Development/The World Bank.
ISBN: 978-0-8213-8113-7, eISBN: 978-0-8213-8114-4  http://siteresources.worldbank.org/INTECA/Resources/turmoilat20-summary.pdf

Stiglitz, Joseph (2009) ‘Principles for a New Financial Architecture’. The Commission of Experts of the President of the UN General Assembly on Reforms of the International Monetary and Financial System. http://www.un.org/ga/president/63/commission/newfinancialarchitecture.pdf

Times (2009): „Women get more jobs in recession“. 15.11.2009. http://www.timesonline.co.uk/tol/news/uk/article6917363.ece

True, Jacquis (2000): „Gendering post-socialist transition.“ In: Gender and Global Restructuring eds. Marianne H. Marchand and Anne Sisson Runyan. London: Routledge.

UNIFEM (2006): The Story behind the Numbers: Women and Employment in Central and Eastern Europe and the Western Commonwealth of Independent States. http://www.unifem.sk/uploads/doc/UNIFEM%20Women%20and%20Employment%20-%20Final1.pdf

Walby, Silvia (2009): “Gender and the Financial Crisis.”  Paper for UNESCO Project on ‘Gender and the Financial Crisis’. Lancaster University, UK. http://www.lancs.ac.uk/fass/doc_library/sociology/Gender_and_financial_crisis_Sylvia_Walby.pdf

Wall Street Journal (2002): “How Three Unlikely Sleuths Exposed Fraud at WorldCom.” 30.10.2002. http://www.happinessonline.org/MoralCode/LiveWithTruth/p23.htm

Weissman, Deborah M (2007): “The Personal Is Political-and Economic: Rethinking Domestic Violence.” Brigham Young University Law Review. 2007. http://www.allbusiness.com/crime-law/criminal-offenses-crimes-against/8905966-1.html

Wissenschaftszentrum Berlin fuer Sozialforschung (WZB,2009): „Frauen auf dem Sprung.“ http://www.brigitte.de/gesellschaft/paid-content/frauen-auf-dem-sprung-2008-568922/

Women’s Working Group on Financing for Development (2009): “A Call for structural, sustainable, gender equitable and rights based responses to the global financial and economic crisis,” Released during the Second Women’s Consultation, UN, New York 27 April 2009.

Zeit (2009): „Die Krise erreicht die Bordelle“. 29.6.2009. http://pdf.zeit.de/online/2009/26/rotes-licht-truebe-zeiten.pdf


[1] Amsterdamská zmluva pozmeňujúca zmluvu o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a súvisiace akty

[2] Napr. podpora hypotekárnych bánk sa dá robiť dvojakým spôsobom: podporovať priamo banky finančnými subvenciami alebo podporovať domácnosti platiace hypotéky. V oboch prípadoch skončia peniaze v banke, ale v tom druhom sa nehnuteľnosť nedostane na dražbu a ľudia sa nestanú sociálnymi prípadmi alebo bezdomovcami.

[3] Bolo by zaujímavé vykonať hlbšiu analýzu dopadu v rodinách, ktoré na nákup nových áut minuli úspory a prípadne sa aj zadĺžili. Je zrejmé, že tieto prostriedky chýbajú pri spotrebe rodín v iných oblastiach, ako je nákup služieb zmerňujúcich  dvojité zaťaženie žien.

[4] Kým slovenské ženy odpracujú v platenej práci mesačne 44,4 hodín a muži 49 hodín, v neplatenej práci je tento rozdiel podstatne väčší 26,6 hodín ku 7,7 hodín, teda muži vykonávajú len tretinu reproduktívnej práce a ženy stále podliehajú dvojitému zaťaženiu. Podobný rozdiel je aj v iných nových členských štátoch, ako i v konzervatívnych južných krajinách EÚ. Najmenší rozdiel je v Škandinávii.

[5] Napr. počas druhej svetovej vojny, keď muži slúžili v armáde a vypadli z trhu práce, ženy v USA, ale aj v iných krajinách ako ZSSR, Nemecko atď. hromadne nahrádzali mužov vo výrobných procesoch. Po ukončení vojny a návrate mužov do výroby už pracovná sila žien nebola potrebná a v USA sa začal sa presadzovať konzervatívny model rodiny s tradičným rodovo stereotypným usporiadaním muža živiteľa a ženy matky v domácnosti.

[6] Služby starostlivosti o deti do 3 rokov aj bez krízy zaostávajú v našom regióne rapídne za zvyškom EÚ; kým v Čechách a Poľsku len 2 % detí do 3 rokov navštevuje detské jasle, v škandinávskych a krajinách BENELUXu je to minimálne tretina až po 73 % detí v Dánsku (EK, 2009).

[7] Spomínané údaje sú z roku 2007, teda zbierané pred krízou. Aktuálne údaje z 2009 ešte nie sú k dispozícii.

[8] Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku udáva na rozdiel od EK údaj 12,8% (MPSVR,2009).

[9] Napr. štúdia Prof. Joe Herberta, ktorý sledoval v prieskume závislosť úrovne testosterónu a vytvoreného zisku v danom dni, pričom našiel jasnú koleráciu. (Palmer, 2008) Štúdia z University of California poukazuje naopak na zvýšenú kompetitívnosť a rizikové správanie sa mužov tlakom socializácie v rovnocennom kolektíve. (Emmer, 2008)

[10] Takéto vyjadrenie zaznelo na zasadnutí Rady vlády pre rodovú rovnosť SR, 27.4.2009

, ,

  1. Pridaj komentár

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: