Životopis

Narodila som sa v učiteľskej rodine v Lučenci . Po absolvovaní Gymnázia B.S.Timravy v Lučenci som pokračovala v štúdiu na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (terajšia STU) v Bratislave. Moju špecializáciou sa stala analytická a fyzikálna chémia. Vysokú školu som absolvovala s červeným diplomom a rektorským vyznamenaním za mimoriadne dobrý prospech.

Po ukončení štúdia v r. 1986 som sa vysťahovala do Nemecka (môj manžel bol západonemecký občan), kde som žila až do roku 1995. Z manželstva mám 2 dcérky – Claudiu, ktorá sa narodila v roku 1987 a Michaelu (1990). Počas môjho pobytu v Nemecku som pracovala vo svojom odbore ako chemická analytička, neskôr som sa venovala marketingu a sprostredkovaniu nehnuteľností vo vlastnej realitnej kancelárii. V roku 1995 som sa vrátila na Slovensko, do Bratislavy, kde doteraz žijem. Pracovala som vo vlastnom rodinnom podniku na predaj chemických a ekologických prístrojov IPU s.r.o. ako riaditeľka.

V roku 2003 som sa znovu vydala za Juraja Mesíka, ktorý v súčasnosti pracuje v USA vo Svetovej banke. Spolu máme malého synčeka Riška.

Verejná angažovanosť

V roku 1998 som cítila potrebu angažovať sa politicky a prispieť k zmene, ktorú Slovensko nevyhnutne potrebovalo. Mojim liberálnym názorom vtedy bola najbližšie Strana občianskeho porozumenia, do ktorej som vstúpila pred voľbami. V SOP som mala na starosti zahraničnú politiku a neskôr aj tlačové oddelenie. Tvorila som politiku strany v oblasti ženskej agendy a ľudských práv. Z SOP som vystúpila na jar 2001 kvôli nesúhlasu so zmenou politiky (postoj k reforme verejnej správy), kauzy s Eurofondami a neschopnosti sebareflexie strany.

Tematika ľudských práv žien ma zaujíma už dlhú dobu a venujem sa jej systematicky zhruba od roku 1998. Bola som jednou z iniciátoriek Iniciatívy za možnosť voľby, ktorá vznikla z podnetu ženských a ľudsko-právnych MVO ako reakcia na pokus KDH o novelizáciu Ústavy SR s cieľom zákazu interrupcií. V máji 2001 som sa stala predsedníčkou občianskeho združenia Možnosť voľby, ktoré pokračuje v obhajobe ženských práv nielen v oblasti reprodukčných práv, ale aj v oblasti rovnosti príležitostí a eliminácie násilia páchaného na ženách.  Bola som predsedníčkou MV až do roku 2010.

Tematiku domáceho násilia a násilia páchaného na ženách považujem za tabuizovanú a podceňovanú,a čo je horšie, dokonca spoločnosťou tolerovanú. Preto bolo a je snahou ženských MVO zviditeľniť  problematiku domáceho násilia kampaňou Piata žena, ktorá prebiehala od novembra 2001 do februára 2002. Bola som koordinátorkou tejto kampane.  Po založení občianskeho združenia Piata žena som bola zvolená za jednu z troch štatutárnych zástupkýň.

Po založení Ženskej loby Slovenska som bola zvolená za predsedníčku a členku výboru European Women´s Lobby so sídlom v Bruseli, kde som pôsobila 6 rokov. Pre UNDP pracujem príležitostne ako externá konzultantka

.

Tému rodových štúdií som vyštudovala na Rose Mayreder College vo Viedni. Témou mojej master thesis bol Gender Mainstreaming v dôchodkovej reforme. Štúdiom som získala titul M.A. (Master of Art in Women Studies and Gender Research). Svoje názory a postoje publikujem v mnohých slovenských periodikách, najmä Sme, jetotak.sk, Changenet a blog.sme.sk.

Od roku 2004 som pôsobila ako výkonná riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo (www.rodicovstvo.sk) a nezávislá konzultantka a expertka v rodovej oblasti.

Od septembra 2011 som nastúpila ako riaditeľka Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Môj odborný profil nájdete tu.

%d bloggers like this: