Rozhovory

Všetky moje rozhovory v médiách nájdete tu.

Rozhovor pre Život

Najznámejšiu slovenskú feministku Oľgu Pietruchovú hnevá, že v rodinách stále pretrváva hierarchia ako z komunistických čítaniek. Otec číta noviny, mama varí.

Oľga Pietruchová je známa nielen svojim feminizmom, ale aj neustálymi slovnými prestrelkami s cirkevnými predstaviteľmi. Cirkvi ako inštitúcii vyčíta, že ututláva škandály a stará sa do vecí, do ktorých jej nič. „Snažia sa vnucovať ľuďom

ich rámce správania ako jediné správne. Ale stačí sa pozrieť na nespočetné pedofilné škandály v katolíckej cirkvi vo svete. Mnohé nevyšetrili, kňazov prekladali na iné miesta, kde ďalej páchali zločiny. V Taliansku vyšla kniha, ako Vatikánska banka spravovala čierne kontá mafie, politikov zapletených do korupčných afér. Prekáža mi ich pokrytectvo – vodu kážu a víno pijú,“ hovorí o cirkvi. Prečítaj zvyšok tohto článku

Práva žien – najdlhšia revolúcia

(Sme, príloha Víkend, 26.6.2008) Ukazuje prstom na pokrytectvo a stereotypy. Trvá na prirodzenom práve žien na rovnoprávnosť a rodovú rovnosť. Nahlas zosmiešňuje ideologické svätuškárstvo v podmienkach otvorených hraníc, internetu a totality médií. Do aktívnej opozície ju vrhol nesúhlas s návrhom KDH o novelizáciu Ústavy SR s cieľom zákazu interrupcií. Stojí na čele občianskeho združenia Možnosť voľby, ktoré obhajuje ženy v oblasti reprodukčných práv, ale aj v rovnosti príležitostí. V mene zastavenia domáceho násilia páchaného na ženách koordinovala kampaň Piata žena. V Bruseli analyzuje dodržiavanie ľudských práv žien pod záštitou Európskej ženskej loby, ktorá združuje štyritisíc ženských mimovládnych organizácií. Napriek tomu tvrdí, že “nič také ako “európske ženy” neexistuje. Hovorme o množstve žien s rôznymi názormi, ktoré spája spoločný cieľ – rovnoprávnosť a rodová rovnosť,”upresňuje riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo Oľga Pietruchová. Prečítaj zvyšok tohto článku

Hierarchia katolíckej cirkvi mi leží v žalúdku

(Sme) Kto sú to feministky? Je ich existencia opodstatnená aj dnes? Sú ženy na Slovensku diskriminované? Je chybou spoločnosti, že nevolí do politiky viac žien? Neboli by kvóty pre ženy v politike ich degradáciou? Je za pozíciu žien zodpovedná aj katolícka cirkev? Nebojuje za niečo, o čo samotné ženy nestoja? Sú kvóty pre ženy pozitívnou diskrimináciou alebo vyrovnávacím opatrením? Prečo bola potrebná novela antidiskriminačného zákona, ktorá zaviedla pojem “sexuálne obťažovanie”? Nestrácajú feministky priaznivcov aj tým, že pôsobia príliš agresívne? Prečo v článkoch na blogu kritizuje katolícku cirkev?
Originálne video: 
http://www.sme.sk/vp/3662/ a http://www.sme.sk/vp/3663/

Za nerovné postavenie žien môže aj cirkev

(Sme) Ženy sa boja označiť za feministky kvôli automatickej nálepke, že sú staré, škaredé a nechcené, tvrdí šéfka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo Oľga Pietruchová.

Vyštudovali ste analytickú a fyzikálnu chémiu. To je dosť vzdialené tomu, čomu sa venujete posledné desaťročie.
Rozhodnutie o štúdiu som urobila v časoch socializmu. Premýšľala som aj nad právom, vtedy to však bol skôr odbor komunistických detičiek. Prírodné vedy sú univerzálne, neideologické a platia, i keď aj tie sa niektorí snažia popierať. Navyše, bavilo ma to, bola by som rada robila vedu. Prečítaj zvyšok tohto článku

Matka nech porodí, a potom je to už jej problém

Sme, 4. Jún 2002 |Mnohé ženy sa cítia znevýhodnené – najmä v období, keď sa starajú o malé deti. Je to v poriadku? S OLGOU PIETRUCHOVOU z občianskeho združenia Možnosť voľby sa zhovárame o tom, či sú naše zákony voči ženám diskriminačné. Prečítaj zvyšok tohto článku

Označenia za feministku sa nebojím

(Sme, 15.11.2001) Vo štvrtok 15. novembra sme pokračovali v živej diskusii na internete. Naším hosťom bola predsedníčka Občianskeho združenia Možnosť voľby a kandidátka do regionálneho parlamentu v bratislavskom VÚC OLGA PIETRUCHOVÁ. Prečítaj zvyšok tohto článku

Vládnu tu stále muži

(.týždeň, 30. September 2006) Označuje sa ako sociálna liberálka a feministka. Myslí si, že ženy sú u nás diskriminované. Naznačuje vstup do politiky, ktorým chce dosiahnuť, aby o prioritách spoločnosti nerozhodovali len muži. Aktivistka v treťom sektore Oľga Pietruchová.

 .už dvakrát ste kandidovali do parlamentu. Čo vás na politike tak fascinuje?
Lákajú má sociálne zmeny. Z pozície mimovládneho sektora sa dá toho veľa urobiť, ale moc je niekde inde. Žiaľ, naše politické strany nie sú natoľko vyspelé, aby sa tam človek, najmä žena, dokázal presadiť na základe individuálnych kvalít. Prečítaj zvyšok tohto článku

Rodové efekty krízy: “Vyhrali sme bitku, ale nie vojnu”

Ste spoluautorkou celoeurópskej štúdie o dopade finančnej krízy na situáciu žien v EÚ.  Aké sú jej hlavné závery?

Štúdia v podstate potvrdila to, čo sme očakávali; ženy sú postihnuté finančnou krízou rovnako silne ako muži, i keď často iným spôsobom. Iste, v prvej vlne zasiahla kríza nesporne hlavne mužskú zamestnanosť a tri štvrtiny prepustených od počiatku krízy v USA boli muži. Preto sa kríza (recession) v amerických médiách nazýva familiárne mancession. Postupom času sa však obraz začal meniť a kríza rovnako silne postihla aj ženskú zamestnanosť napr. v textilnom priemysle alebo v obchode. Prečítaj zvyšok tohto článku

Rozhovor pre Nový čas pre ženy

(Nový čas pre ženy) Neexistuje len mužská a len ženská práca – Žena musí mať právo nechcieť mať deti bez toho, aby ju niekto odsudzoval – Feministka je žena uvedomujúca si svoju hodnotu.

Už jedenásť rokov sa snaží na Slovensku presadzovať práva žien. Predsedá združeniu Možnosť voľby a šéfuje Spoločnosti pre plánované rodičostvo. Tvrdí, že o ženských témach by mali rozhodovať ženy. Oľga Pietruchová(47). Prečítaj zvyšok tohto článku

On-line diskusia v Pravde k interrupciám: Ženy nerozhodujú skoro o ničom, neberte im právo rozhodnúť o svojom tele

(Pravda.sk | 6. decembra 2007)  Interrupciu nepropagujem, zastávam právo ženy na slobodnú voľbu. Žena musí mať právo slobodne sa rozhodnúť, či si zvolí interrupciu, alebo či dieťa porodí, povedala aktivistka za ženské práva Oľga Pietruchová v online diskusii v redakcii Pravda.sk.Prečítaj zvyšok tohto článku

Sme feministky a zrejme aj vy…

(EMMA, 21.09.2009) Toto slovo je ako nadávka. Muži ho nenávidia. Feministkám sa svet posmieva, rozháňali ich slzotvorným plynom, ale práve vďaka nim sa dnes tešíme z takých samozrejmostí ako volebné právo, právo pracovať a voľný prístup k antikoncepcii. Spoznajte feministky, s ktorých názormi sa dá až neuveriteľne ľahko stotožniť. Oľga Pietruchová, Jana Zezulová a Zuzana Očenášová sa nálepky feministka neboja. Prečítaj zvyšok tohto článku

Ženy v politike, politika pre ženy

(Bratislavčanka) Naše čitateľky vás poznajú ako zanietenú bojovníčku za práva žien. Ako ste sa k tejto téme vôbec dostala?

Vyvinulo sa to u mňa akosi prirodzene. Prešla som podnikaním aj činnosťou v politickej strane, kde som na vlastnej koži pochopila, o koľko ťažšie to majú ženy v mužskom prostredí, ak sa chcú presadiť. Témy ako vyššia účasť žien na riadení a násilie páchané na ženách ma zaujímali už predtým. Rozhodujúci moment bol ale pred desiatimi rokmi, kedy začalo KDH presadzovať zákaz interrupcií – a to samozrejme bez toho, aby mali ženy akúkoľvek šancu vyjadriť sa k tomu. So skupinou ženských a ľudsko-právnych organizácií sme založili Iniciatívu za možnosť voľby, ktorá zastupovala hlas verejnosti, najmä žien… a snaží sa to robiť dodnes. No a samozrejme hrá úlohu aj fakt, že mám dve dcéry a prajem si pre ne svet, ktorý ich nebude znevýhodňovať len kvôli tomu, že sa narodili ako ženy. Prečítaj zvyšok tohto článku

Tradície nesmú ohrozovať ľudské práva

(Nové Slovo) Európska únia určila rok 2007 za Európsky rok rovnosti príležitostí pre všetkých. Zdôraznila však pri tom, že jej cieľom nie je prijímanie novej legislatívy, ale zabezpečenie, a by boli prijaté normy implementované. Sme v tejto pozícii aj na Slovensku? Prijali sme všetky normy potrebné na zabezpečovanie rovnosti príležitostí, resp. na boj proti diskriminácii?

Vždy sa dá urobiť niečo navyše. U nás napríklad neexistuje zákon o rodovej rovnosti, ktorý má množstvo krajín EÚ a prijala ho aj Litva. Mimochodom, nečudo že práve tam bude potom sídliť Európsky rodový inštitút. Ale minimálne antidiskriminačná legislatíva vytvorila pomerne slušné legislatívne náklady. Bola by potrebná úprava  Ústavy, pretože ak podľa posledného výkladu Ústava síce zakazuje diskrimináciu a súčasne nepovoľuje pozitívne, respektíve vyrovnávacie opatrenia, potom niečo nie je v poriadku. Taká Ústava rovnosti veľmi nenapomáha. Prečítaj zvyšok tohto článku

%d bloggers like this: