Mosty nikam – v krajine Navahov V.

Nie všetky mosty vedú cez rieku. Nie všetky mosty navrhoval architekt a stavali inžinieri. Niektoré stavala príroda, bez plánov a nástrojov, len silou vody a času. Neznamená to, že sú menej trváce a atraktívne. Naopak. Taký Karlov most je oproti nim iba “nováčikom”. Mosty nikam…alebo mosty z minulosti do budúcnosti.

V zajatí piesku a kameňa – V krajine Navahov IV.

 Voda nezdoláva skalu svojou silou, ale vytrvalosťou. Za milióny rokov dokáže z nudného kameňa vytvoriť čarovné zákutia a prírodné katedrály, úzke kaňony, v ktorých človek stojí s bázňou a uvedomuje si krátkosť svojho života oproti večnosti prírody. Pár tisíc rokov, v ktorých píše svoju históriu človek, je v porovnaní s vekom kaňonu len ako tá jedna kvapka oproti skale. 

Mesto skamenelých ľudí – V krajine Navahov III.

Voda, vietor a čas sú najúžasnejšími sochármi. Fantázia ani kreativita tomuto umeleckému triu určite nechýba. Neveríte? Navštívte so mnou jednu z ich prírodných galérií v južnom Utahu, ktorú domáci indiáni nazývali “kaňonom v tvare kotla s ľuďmi stojacimi bez rúk”: Bryce Canyon.

Stratená rieka – V krajine Navahov II.

Z neba pražiace slnko a nikde ani kvapka vody…iba rieka Colorado križuje vyprahlú čevenú zem a brázdi do nej hlboké vrásky, v hlbinách ktorých sa schováva pred spaľujúcimi lúčami slnka až kým nadobro nezmizne v jej útrobách. Potom sa opäť vynorí, aby zaplavila priehrady, dala napiť vysmädnutému Las Vegas a nakoniec nadobro vyschla vďaka ľudským zásahom, ktoré jej nedovolia dosiahnuť prístav všetkých riek – šíry oceán. Jej rukopis, ktorý v červenej krajine zanechala, zostáva fascinujúcim a nezabudnuteľným pamätníkom jednej stratenej rieky.

Keď sa Gaia hrá na piesočku – V krajine Navahov I.

Sú miesta na Zemi, kde máte pocit, že veci sa nedejú náhodou….že sa tu niekto hrá na piesočku, tam postaví vežičku či hrad, inde vyhrabe lopatkou kaňon. Tam pridá žltú či červenú, inde vsadí na čiernobielu klasiku alebo ozdobí svoj výtvor prúžkami, štvorčekmi, dierkami….skrátka, fantáziu a kreatívnosť má naša Gaia nemalú. Neveríte? Tak navštívte so mnou divoký Západ, krajinu kovbojov a Navahov, krajinu, kde sa vám za každou zákrutou, za každým novým obzorom vynárajú dych vyrážajúce prírodné úkazy, jedinečné a unikátne a jednoducho krásne. 

Moje cestopisy a fotobloky

nájdete aj na mojom blogu http://pietruchova.blog.sme.sk/r/25763/Cestovanie.html

Happy Birthday, NASA! Washington DC V.

“Je súčasťou ľudského charakteru ísť dopredu, vidieť, porozumieť. Vesmírny výskum nie je jednou z možností, je to nutná potreba“. Michael Collins, astronaut, člen posádky Apolla 11 spolu s Amstrongom a Aldrinom, ktorá ako prvá pristala na Mesiaci.

Sláva zvečnená v kameni – Washington DC IV.

Dominantou hlavného mesta USA sú jeho monumenty a pamätníky, rozložené okolo móla. Všetky sú venované bývalým prezidentom alebo pamiatke padlým vo vojnách, ktoré viedli USA. Pozývam vás na krátku virtuálnu prehliadku. 

Umenie open air – Washington DC III.

 Washington DC si asi málokto spája s umením. Sú tam však zaujímavé galérie a výstavy, ktoré sa naozaj oplatí vidieť – Národná galéria a Hirshhornovo múzeum moderného umenia. Pri nich sa nachádzajú záhrady, kde sa dajú umelecké diela vychutnať priamo pod holým nebom. V jednej z nich stojí aj Strom prianí, ktorý je súčasťou projektu Yoko Ono “Imagine Peace”. Pozývam vás na malú virtuálnu prehliadku.

Deň nezávislosti trochu inak – Washington DC II.

Amerika včera oslavovala. Deň nezávislosti – 4. júl – je pre USA najväčším sviatkom. V mnohých mestách sa konajú slávnostné sprievody a večer samozrejme nesmie chýbať veľkolepý ohňostroj. V Takoma Parku, kde bývame počas nášho amerického pobytu, si na bombastické oslavy nepotrpia.

Keď dinosauri vládli svetu – Washington DC I.

Washington DC nie je práve turisticky najatraktívnejšie mesto, ale jeho múzeá stoja za návštevu. Sú to najmä verejné múzeá s rôznym zameraním v blízkosti móla. Všetky patria pod Smithonian Institution, čo je výskumná a vzdelávacia inštitúcia. Jedno z najpopulárnejších je určite Natural History Museum, fascinujúce najmä deti vo veku od jedného do sto rokov.  

Vôňa klinčekov a pach krvi alebo Jambo, mzungu V.

Zanzibar je jeden z najexotickejších ostrov v Indickom oceáne. Jeho meno zaváňa legendárnymi časmi moreplavcov, ale i nadvládou Arabov nad vtedajším svetom. Bol jedným z prvých miest Afriky, ktoré poznali Európania – Vasco de Gama dorazil o k jeho brehom v r. 1498 a kolonizoval ho. Zanzibar sa stal sa križovatkou obchodníkov a plantážnikov z Indie, Perzského zálivu, Číny a rôznych kútov Afriky a Európy. Konali sa tam trhy s hodvábom, slonovinou, ebenovým drevom, zlatom, korením a…otrokmi. Dnes o jeho dávnej sláve vydávajú vedectvo iba ošarpané historické stavby.

Cestovanie v časopriestore alebo Jambo, mzungu IV

 Mala som sen o Afrike….v mojom sne sa po širokých pláňach zaliatych slnkom a posiatych akáciami preháňajú stáda zebrier a antilop, kým vznešené žirafy kráčajú spanilým krokom a s prehľadom šesťmetrovej výšky pokojne pozorujú okolitý svet. V učupených dedinkách sediace skupiny žien v pestrofarebných odevoch spievajúc pletú košíky a deti sposkakujú naokolo. Mala som sen o Afrike….videla som sa večer sediac v hojdacej stoličke na terase počúvajúc zvuky večernej prírody. Mala som sen o Afrike….ale ten sa rýchlo rozplynul. Afrika z môjho sna už neexistuje. To, čo z nej ostalo, sa skrýva za plotmi prírodných rezervácií alebo v dedinkách Masajov. Vďaka aj za to.

Bohovia sa museli zblázniť alebo Jambo, mzungu III.

 Afrika je skúsenosť sama osebe. Na jednej strane nádherná príroda (aspoň jej zachované zvyšky), na druhej strane nepredstaviteľná chudoba a bieda. Je to kontinent paradoxov. Hoci všetci pobehujú s mobilnými telefónmi, elektrinu má len málo z nich. Hoci mladí ľudia študujúci na slušných univerzitách v Európe nie sú výnimkou, na zlepšenie života ich okolia to nemá absolútne žiadny dopad. Akoby na čiernom kontinente zastal čas…akoby sa kolíska ľudstva stále nevedela dostať “z plienok a detských chorôb”. Bohovia sa museli zblázniť…lepšie ako to urobil názov známeho filmu sa to vystihnúť nedá.

Hakuna matata v bahennom kúpeli alebo Jambo, mzungu II.

Do Afriky sa chodí na safari. Vlastne až tam človek zažije to, čo si normálne pod Afrikou predstavuje. Po dvoch týždňoch v preplnených mestách sú široké pláne Lake Manyara hotovým balzamom na dušu. Nedivím sa, že ho Hemingway nazval “najkrajším jazerom Afriky”, hoci plocha samotného jazera je – najmä v období sucha – iba minimálna. Je o to zaujímavejší, že národný park s rovnakým názvom sa rozprestiera v údolí Great Rift Valley, Veľkého zlomu, predhistorickej kolísky ľudstva.