Voda, vietor a čas sú najúžasnejšími sochármi. Fantázia ani kreativita tomuto umeleckému triu určite nechýba. Neveríte? Navštívte so mnou jednu z ich prírodných galérií v južnom Utahu, ktorú domáci indiáni nazývali “kaňonom v tvare kotla s ľuďmi stojacimi bez rúk”: Bryce Canyon.
Pred 60 miliónmi rokov začala erózia planiny Paunsaugunt Plateau na juhu Utahu, v dnešnom Dixie Lande. Dážď, tečúca voda, mráz, ľad a vietor počas miliónov rokov vytvorili z vápencového základu rozmanité a bizarné stĺpy, komíny a piliere, nazývané “hoodos”, sfarbené od biela cez všetky odtiene ružovej a oranžovej až do tehlovočervena. Bryce Canyon dostal svoj názov podľa mormónskeho pioniera Ebenezer Brycea, od roku 1924 je národným parkom.
V správnej krajine kovbojov nesmie chýbať prechádzka na koni.
Na vrchu ešte stoja vápencové stĺpy, pod nimi už iba piesok vytvorený zubom času.
Fascinujúci pohľad na “kotol plný skamenelých ľudí”. Navahovia vraj verili, že je to mesto, ktoré bohovia zakliali kvôli neposlušnosti…. a vôbec sa tomu nedá čudovať.
V poloblúku stoja stĺpovité útvary kam len oko dovidí…fotografia je na zachytenie tohto fascinujúceho útvaru príliš obmedzená. Preto ich treba celé množstvo….
Lúče slnka opierajúce sa do “amfiteátra” presviecujú vápencové stĺpy, ktoré pritom takmer žiaria.
Vitruvian man “in natura”.
Národný park je zaujímavý aj skamenelými stromami, a tentokrát to nie je metafora. Tento síce ešte stojí, ale už pôsobí skôr ako umelecký artefakt.
Posledný pohľad na mestečko….
…a obligatórna spoločná fotografia na pamiatku.
Fotografie: autorka
Oľga Pietruchová 