Politika strachu

Pocit strachu, vyvolávaný u ľudí, slúžil v celých dejinách ľudstva ako vynikajúci prostriedok pre štruktúry moci. Strach z ohňov pekelných (alebo tých inkvizičných) dlhé stáročia udržoval ľudí v úlohe ovečiek v názorovo utilitárnom košiari navzájom sa prepletajúcej cirkevnej a svetskej moci. Strach pred stratou práce a spoločenského statusu urobil zas z mnohých našich susedov za minulého režimu ak už nie rovno agentov ŠtB, tak aspoň poslušných a totalitnej diktatúre neodporujúcich ľudí. Strach z nepriateľa za železnou oponou, ktorého jadrové hlavice mieria na školy našich detí (a naopak) udržoval svet v akejsi krehkej rovnováhe balansujúcej na šialenej hranici sebazničenia. Skrátka, naučili sme sa žiť v latentnom strachu, ktorý sa stal každodennou súčasťou našich životov.

Diskusia Rodová perspektíva v ekonómii

Rodová skúsenosť s krízou z pohľadu strednej Európy

Súčasná ekonomická recesia zasiahla plným úderom symboly maskulinity a moci. Bankové účty a luxusné autá sa otriasali v prvej vlne krízy, ktorej epicentrom bola legendárna Wall Street. A hoci sa tentokrát dolný Manhattan nezmietal v plameňoch a neľahol popolom ako po teroristickom útoku na World Trade Centrum (inej forme manifestácie maskulinity), následky súčasných otrasov pre world trade a samotných mužov sú neporovnateľne horšie. Tri štvrtiny prepustených od začiatku krízy v USA boli muži. Kríza (recession) sa kvôli ťažkým následkom  na zamestnanosť mužov a ich tradičné hodnoty v amerických médiách nazýva familiárne mancession (CNBC,2009).