Putinova svätá aliancia (nielen) za rodinu

Pred pol rokom sa vo Viedni údajne uskutočnila tajná schôdzka Putinovej „piatej kolóny“ v Európe. Stretnutie bolo prísne strážení a malo zostať utajené. Napriek tomu sa o ňom dostali informácie na verejnosť, keď o ňom napísal švajčiarsky denník Tages Anzeiger a po ňom iné médiá, vrátane českých Lidoviek a Týdna. V Lichtenštajnskom paláci sa malo oficiálne diskutovať o dvojstom výročí Viedenského kongresu, ktorý aktom Svätej aliancie priniesol Európe storočie relatívneho pokoja a geopolitickej rovnováhy. V skutočnosti sa ale malo hovoriť hlavne o budúcnosti.

Ako píšu médiá, prítomní nacionalisti a kresťanskí fundamentalisti z Ruska a EÚ diskutovali o tom, ako spasiť Európu pred liberalizmom, „satanskou homoloby“ a ako obnoviť „bohom ustanovený poriadok“ . Pre európskych ultrapravicových fundamentalistov sa ideálom z dôb absolutistických klerikálnych monarchií stáva práve Rusko, jeho ťaženie proti súčasnej liberálnej EÚ porovnávajú s protinapoleonovským ťažením. Na stretnutí mal byť dokonca Putin nazvaný „reinkarnáciou cára Alexandra I“. Hosťami stretnutia boli bohatí oligarchovia z krajín EÚ, ultrapravicové hnutia na čele s Marion Maréchal-Le Pen, ktorá Putina neskryto zbožňuje, politici rakúskej post-heiderovskej FPÖ a ideovo spriaznení pravicoví radikáli z Bulharska a Chorvátska. Nechýbal ani Putinov šéf-ideológ Alexander Dugin. Hlavným heslom malo byť „povinnosť pravoslávneho Ruska je oslobodiť Západ od okov liberalizmu“. Ako jeden z prostriedkov navrhli prítomný celoeurópsky pochod za život, čím by si priatelia Ruska mohli získať na svoju stranu aj Vatikán.

Putinov Sörös

Hostiteľom tejto novodobej „svätej aliancie“ mal byť ruský oligarcha Konstantin Malofejev a jeho Nadácia svätého Basila Veľkého. Malofjeva, ktorý je štedrým sponzorom protiaborčných a homofóbnych hnutí (nielen) v Rusku, preto ho nazývajú aj „Putinovým Sörösom“. Prirovnanie celkom nesedí, na rozdiel od amerického filantropa je totiž pôvod bohatstva ruského oligarchu nie celkom známy a zrejme ani čistý. V rozhovore pre Financial Times Malofjev na otázku o zdroji svojho bohatstva uviedol, že „chudoba aj bohatstvo pochádzajú od boha“. (Prečo sú potom tieto zdroje rozdelené tak nespravodlivo a prečo práve k nemu bol stvoriteľ taký štedrý, Putinov finančný guru už nešpecifikoval.)

Podľa ruských médií stojí Malofejev finančne v pozadí mnohých Putinových akcií. Okrem iného financuje separatistov na juhovýchode Ukrajiny a zjavne zabezpečuje aj dodávku ľudských zdrojov: Igor Girkin alias Strelkov robil v jeho ochranke a „premiér“ samozvanej Doneckej republiky Borodaj pracoval pre Marshal Capital Investment, ktorého majiteľom je – ako inak – Malofjev. Anektovanie Krymu k Rusku bolo tiež podporené zdrojmi z rovnakého vrecka.

Putinov „Mein Kampf“

Ideologické krytie Putinových snáh o nové geopolitické usporiadanie sveta vytvorením Euro-ázijského zväzu z bývalých sovietskych republík a sféry sovietskeho vplyvu mu poskytuje profesor Lomonosovovej univerzity Alexander Dugin svojou štvrtou politickou teóriou (4PT).

Dugin ju vytvoril ako alternatívu k trom iným teóriám – liberalizmu, socializmu a fašizmu.

Liberalizmu sa podľa neho pre Rusko nehodí, do úvahy teda pripadajú tie druhé možnosti. Tieto Dugin odmieta, avšak nie z dôvodov ich historického zlyhania zločinmi voči ľudskosti, ale kvôli ich neschopnosti poraziť liberalizmus. Nie koncentráky, nie holokaust, nie gulagy, nie obmedzovanie osobnej slobody a násilie, ale neschopnosť dostatočne konkurovať myšlienkam ľudských práv a liberálnej demokracie má byť hlavným zlyhaním oboch totalitných systémov.

Vo 4PT kombinuje oporné body komunizmu ako sociálny štát a štátna regulácia trhu, pričom odmieta marxistické uznanie ateizmu, materializmu a vedecko-technického pokroku. Výsledkom je očistenie socializmu od nepríjemných myšlienok, zaváňajúcich podozrivo modernou. Inšpirovaný komunizmom a nacionálnym socializmom Dugin hovorí o novej ideológii „nacionálneho boľševizmu“. Ideál politického usporiadania štátu vidí v hierarchických a totalitných stredovekých spoločnostiach, založených na teologických východiskách, klerikalizme a normatívnom sociálnom usporiadaní. Tieto pred-moderné spoločnosti považuje za dôležitý zdroj pre syntézu nacionálneho boľševizmu; nie náhodou je vízia Euroázie takmer totožná s bývalým impériom cárskeho Ruska, „Boľšoj Rosíji“.

Základom štvrtej politickej teórie majú byť sociálna spravodlivosť, národná suverenita a tradičné hodnoty. (Ako do toho zapadá porušovanie národnej suverenity Ukrajiny, rozpadnuté manželstvo a milenky nádejného spasiteľa sveta Putina, o tom už Dugin mlčí.) “Liberalizmus je absolútne zlo… Iba globálne ťaženie proti USA, Západu, globalizácii a ich politicko-ideologickému základu – liberalizmu, je tou adekvátnou odpoveďou… Americké impérium musí byť zničené. A ono jedného dňa bude.” Dugin síce píše o vízii multipolárneho sveta, ale de facto smerujú všetky jeho úvahy iba k vytvoreniu protipólu USA a teda bipolárneho sveta, ako sme ho poznali z čias studenej vojny.

Na toto protizápadné a protiliberálne ťaženie potrebuje Rusko samozrejme spojencov. Dugin ich vidí vo všetkých tých hnutiach a spoločnostiach, ktoré odporujú modernému Západu, ako sú fundamentalistickí kresťania, moslimovia, radikálna ľavica, ultrapravica a obhajcovia tradičných hodnôt, a to hlavne zvnútra západných krajín vrátane USA. „Jedinou podmienkou pri kreovaní takéhoto paktu spolupráce je, aby sa tieto skupiny zbavili protikomunistických a protifašistických predsudkov. Tieto predsudky sú nástrojom v rukách liberálov a globalistov, pomocou ktorých udržujú svojich protivníkov rozdelených. “, píše Dugin. Rovnako žiada ukončiť napätie medzi náboženstvami, lebo práve „týmito konfliktami sa kráľovstvo Antikrista pri nastolení jeho pseudo-náboženskej eschatologickej paródie pokúša rozdeliť jeho odporcov.“

Putinov Rasputin

Tretie volebné obdobie Putina sa skutočne nesie v znamení definitívneho rozchodu s liberalizmom. „Putinov politický realizmus a emocionálny patriotizmus ho posunuli bližšie a bližšie k mojim vlastný, geopolitickým a ideologickým pozíciám,“ hovorí Dugin v interview. „Podporujem Putina, pretože deklaruje a naplňuje ciele a myšlienky, ktoré sú v podstate moje.“ Podľa neho Putin akceptoval víziu Euroázie a posúva sa stále bližšie k štvrtej politickej teórii. Symetricky s týmto posunom sa posilňuje pozícia tohto – ťažko nájsť vhodný iný prívlastok ako šialeného – ideológa, ktorý nielen svojim výzorom pripomína Rasputina. Nie náhodou ho zahraničné médiá začali prezývať „Putinovým Rasputinom“. Financial Times ho dokonca spomína ako Cyrila a Metoda fašizmu, keďže priviezol do Ruska vieru vo fašizmus zo západu.

Odkedy Putin v roku 2011 ohlásil vznik Euroázijskej únie, Duginova kontroverzná teória je na

vzostupe a Orwelovské usporiadanie sveta sa stáva ruskou štátnou doktrínou. Duginova štvrtá politická teória s  nacionálnym boľševizmom a Euroázijským hnutím má byť základom pre nové geopolitické usporiadanie sveta, samozrejme, pod vedením Ruska (žiadalo by sa dodať „cárskeho Ruska“). Keby niekto o tomto vývoji pochyboval, stačí si prečítať toľko propagovanú Valdajskú reč Putina:

„Vidíme, ako väčšina euroatlantických krajín fakticky ide cestou odmietania svojich koreňov, vrátane kresťanských hodnôt, ktoré tvoria základ západnej civilizácie. Popierajú sa morálne zásady a akákoľvek tradičná identita: národné, kultúrne, náboženské, alebo dokonca pohlavné. Vykonáva sa politika, ktorá radí na rovnakú úroveň veľkú mnohodetnú rodinu a partnerstvo osôb rovnakého pohlavia, vieru v Boha a vieru v Satana. Výstrelky politickej korektnosti idú tak ďaleko, že už sa vážne hovorí o registrácii strán, ktorých cieľom je podpora pedofílie…. Budúca Eurázijská hospodárska únia, o ktorej sme hovorili v poslednej dobe, nie je len súborom vzájomne výhodných dohôd. Euroázijská únia je projekt zachovania identity národov, historického eurázijského priestoru v novom storočí a novom svete. Euroázijská integrácia je šancou pre krajiny bývalého Sovietskeho zväzu stať sa nezávislým centrom celosvetového vývoja a nie perifériou pre Európu alebo pre Áziu.“

Paradoxom je, že kým ruská propaganda zdôvodňuje angažovanosť Ruska na Ukrajine ochranou pred údajnými fašistami z Majdanu, európske ultrapravicové a neonacistické strany sú ich najbližšími spojencami. Nemenej zarážajúci fakt je, že ideológia tohto ťaženia proti modernému Západu je popretkávaná obhajobou myšlienok fašizmu a stavia na myšlienkach nacionálneho socializmu. Dugin už v roku 1997 vo svojom článku „Fašizmus – bez hraníc a červený“ napísal, že Rusko potrebuje “rýdzi, skutočný, radikálne revolučný a konzistentný fašistický fašizmus.“ Nie náhodou sa vlajka jeho nacionálneho boľševizmu nápadne podobá na nacistickú vlajku, len hákový kríž nahradil kosák a kladivo.

(http://en.wikipedia.org/wiki/Aleksandr_Dugin)

Dugin verejne podporuje separatistov v Doneckej oblasti, ktorú nazýva Novorosia – Nové Rusko. Veď Ukrajina je – aspoň podľa neho – umelý produkt rozpadu Sovietskeho zväzu, ktorý vo vízii Euroázie jednoznačne prekáža. Suverénna Ukrajina, ktorá sa rozhodla pre inú cestu, by totiž tvorila prekážku na integráciu bývalého sovietskeho bloku, na ktorej už usilovne pracujú nielen malí pešiaci v internetových diskusiách a rôznych hnutiach za tradičné hodnoty, ale i významní politici ako je Orbán a Zeman.

V televíznom vystúpení vraj Dugin dokonca navrhol, aby sa „z Európy stal mierovou cestou protektorát Ruska, čím by sa Európa uchránila pred homosobášmi, Pussy Riot a sama pred sebou.“ Analytici vidia v tomto homofóbnom ťažení účelovo propagovanú ušľachtilú kryciu myšlienku, ktorou sa ruská propaganda snaží rozbíjať európsku jednotu a národné štáty zvnútra, presne v zmysel Duginovho návodu „nepriateľ môjho nepriateľa je mojim priateľom“.

V tomto kontexte zapadajú vyjadrenia českého prezidenta o Pussy Riot a jeho neskrývaná priazeň v Rusku do celkového desivého obrazu maľovaného týmto šialeným ruským ideológom. Obdobne

sú nedávne vyjadrenia nášho južného suseda o zlyhaní liberálnej demokracie a novej vízii spoločenského usporiadania len malým kamienkom z tejto celkovej – a priznajme, že desivej – mozaiky. Ak je pravdivý zoznam „priateľov Kremľa“, ktorý nedávno zverejnil ukrajinská hackerská skupiny Shaltay Boltay (a šanca overiť si to je bohužial nulová), tak sú medzi nimi minimálne traja ľudia, žijúci na Slovensku. Ján Čarnogurský a Sergej Chelemendik asi nikoho neprekvapia. Ten tretí na zozname je – Róbert Fico.

(písané pre jetotak.sk v roku 2015 pod menom Anna Göldi)